HRAD BECKOV

Hrad Beckov, týčiaci sa na ostrej skale nad rovnomennou dedinou, vyzerá veľmi pôsobivo z ktorejkoľvek strany. O jeho vzniku rozpráva známa povesť. Podľa nej hrad postavil šľachtic Ctibor zo Ctiboríc pre svojho dvorného blázna Becka, čím ocenil jeho dôvtip. Podľa historikov hrad na vysokej skale stál skôr, ako žil Ctibor Jeho existenciu dokazuje už listina z roku 1255. Ctibor, šľachtic poľského pôvodu, získal hrad v roku 1388 ako dar od kráľa a urobil si z neho honosné panské sídlo. Hrad mal povesť nedobytnej pevnosti, čo potvrdil neúspešný útok Turkov v roku 1599. Čo sa nepodarilo vojsku, to vykonal oheň. V roku 1709 sa z mestečka v podhradí rozšíril na hradby požiar, čo znamenalo pre Beckovský hrad koniec. Odvtedy je zrúcaninou.

Povesť

Smrť Ctibora na Beckove

Na tomto hrade žil kedysi Ctibor, pán tohto okolia, náruživý a zlostný. Keď raz na poľovačke unavený zaspal, zobudilo ho zavýjanie poľovného psa. V hneve skočil, čo to môže byť, že ten pes od bitky skučí?
„Pane – riekli pokorne sluhovia – jeden starý žobrák prišiel prosiť o kúsok chleba, ale sivko, chrt váš jedovitý, vyskočil naň, vytrhol mu kus haleny, i z nohavíc, i kus mäsa zo stehna; žobrák bránil sa palicou a pes začal skučať.“
Nato rozzlobený Ctibor, besom posednutý, chytil úbohého starca za vlasy, dlho ho vliekol, naposledy mrštil ho do priepasti, kde i náhle skonal. Ztadiaľ počuť po polnoci žalostné stonanie.
Ctibor namáhaním unavený, ľahnul si na skaliny mochom zarastené, a spánkom premožený na úslní zaspal. Tu, čo nevidieť, priplazil sa k nemu malý, ale jedovatý had a otvorenými ústami vliezol do útrob a začal ho štípať. – Ctibor takto prebudený začal sa od boľastí svíjať, sebou trhať a kričať: „Kde som? Pomoc! Kde sluhovia?“ A v boľasti i zúfalstve voslep bežal ku priepasti, tam sa zvážil, padnul a kosti dolámal… A ztadiaľ počuť do polnoci zúfalé volanie.