Arsenal mal za celé svoje pôsobenie množstvo štadiónov, ja Vám predstavím 3 z nich:
Manor Ground
Na Manor Ground hral Arsenal svoje zápasy v rokoch 1888 až 1913, okrem trojročného obdobia 1890 až 1893 kedy hrali na Invicta Ground.Highbury stadium
Na Highbury Stadium, ktorý nesie meno svojej štvrti, sa klub presťahoval v roku 1913, keď opustil The Manor Ground v Plumstead. Príkaz na premiestnenie do Severného Londýna podal sir Henry Norris ktorý chcel aby vtedajší Arsenal bol bližšie Fulhamu, čím chcel dosiahnuť spojenie týchto klubov, čo bolo v roku 1910 ihneď zamietnuté. Vtedajší Woolwich Arsenal bol prvý profesionálny klub v Londýne a ako prvý bol prijatý do prvej ligy. V rokoch 1912-1913 bol vyhostený do druhej ligy (jediný krát v celej histórii klubu). Keď sa však znovu začala hrať liga v roku 1919, liga sa mala rozšíriť o dva tímy, bol to opäť Sir Henry Norris, ktorý rozhodol o zostupe vtedajšieho posledného Tottenhamu Spurs a postupe Arsenalu, avšak kohúti potom ešte tri krát zostúpili. Vtedy sa začala rivalita oboch klubov zo severu Londýna. Taktiež Arsenal vyhral dva krát titul na ich štadióne na White Hart Lane v rokoch 71` a 04`. Zakladateľ a prezident klubu Henry Norris kúpil za L20 000 libier 6 akrov pôdy od kresťanskej školy St. John College of Divinity. Náplňou zmluvy bola dohoda, že klub nebude hrávať svoje domáce zápasy počas vianočných a veľkonočných sviatkov. Práve aj väčšiu podporu fanúšikov malo získať nový atraktívny štadión. V tej dobe sa už vypustil z názvu Woolwich. Nový štadión na novo kúpených pozemkoch naprojektoval veľmi známy architekt Archibald Leitch, ktorý postavil napr. futbalové štadióny Manchesteru United (Old Trafford), Liverpoolu (Anfield Road) či stánok kohútov z Tottenhamu (White Hart Lane). Zo začiatku malo Highbury kapacitu 9 000 miest na sedenie. Avšak za éry trénera Herberta Chapmana prešli tribúny rôznymi prestavbami. Dnešnú západnú tribúnu West Stand navrhol Claude Waterlow Ferrier spolu s Williamom Binniemom a dokončená bola v roku 1932. V roku 1936 pribudli za L130,000 libier aj východná tribúna East Stand. Obe tribúny boli postavené v štýle Art Deco. Tieto tribúny ostanú na svojom mieste aj po zbúraní Highbury pretože sú považované za kultúrno- historické pamiatky. V 30-tych rokoch dostal štadión nový názov: „ Arsenal Stadium“ a rovnako bola premenovaná aj stanica metra z Gillespie Road na Arsenal Station. V päťdesiatke najpamätihodnejších okamihov je duel z roka 1958 medzi Arsenalom a Manchestrom United (4:5), pretože tento zápas bol posledný pre družinu Busbyho (trénera Manchestru) pre leteckú katastrofu v Mníchove 1. februára 1958. Po druhej svetovej vojne dostal štadión jeden úder. Severnú tribúnu vojna zbombardovala a musela sa znova zrekonštruovať. V roku 1948 sa stalo Highbury jedným zo štadiónov kde sa odohrávali zápasy olympijského futbalového turnaja. V roku 1964 sa do ihriska vybudoval vyhrievaný trávnik. Rekonštrukcie celého štadióna prebehli v rokoch 1969,1989,1991 a 1993.Emirates stadium
Vzhľadom k novým potrebám moderného futbalu bol Arsenal rozhodnutý v r.1999 postaviť nový luxusný štadión. Stavba sa oneskorila pre byrokratické postupy, avšak napriek tomu bol štadión dokončený v júli roku 2006. Disponuje 60 000 miestami na sedenie. Názov nesie podľa sponzora Emirates Airlines, ktorý futbal v Anglicku, teda Arsenal FC, sponzoruje rekordnou sumu cca 100 miliónov libier. Štadión bude známy pod menom Emirates Stadium najmenej do roku 2021, pokiaľ má Emirates Airlines s veľkoklubom Arsenal zmluvu a nosiť na dresoch logo leteckej spoločnosti bude Arsenal do sezóny 2013-2014.[1]Po kliknutí sa zobrazí fotka v normálnej veľkosti
