Príroda a geografia
Kréta je so svojou rozlohou 8 336 km2 a dĺžkou 260 km piaty najväčší európsky ostrov. Široký je od 60 km (v strednej časti ostrova) do 12 km (v úrovni Ierapetra). Zo severu Krétu obmýva Krétske more, z juhu Líbyjské, zo západu Myrtónske a z východu Karpatské more. Cez tento prevažne hornatý ostrov sa tiahnu štyri nasledovné pohoria: Biele hory (Lefka Ori), s najvyšším vrchom ostrova Pachnes (2 453 m.n.m.), Psiloreitis, Dikti a Thirpti. Nížina Messara, nachádzajúca sa 50 km južne od Heraklionu a s rozlohou 140 km2 je najväčšou nížinou v celom Grécku. Náhorná plošina Lasithi sa radí medzi najúrodnejšie miesta na ostrove. Na ostrove sa nachádza množstvo jaskýň (napr. Diktaio Antro) a roklín (napr. najznámejšia Samaria).
Rastlinstvo
V nížinách a v prímorských rovinách sú polia, rumoviská, záhrady a olivové háje.
Na horách sú polopúšte, lesostepi, suché lúky, sute, olivové háje a vinohrady.
Keď idete od mora trochu do kopcov, dostanete sa do miest, kde rastú divné byliny a stromy.
Izop, rozmarín, tymián, cesmínové duby, rohovníky (stromy s karátovymi semienkami) a veľa kríkov, ktoré neviem pomenovať.
Udáva sa, že na Kréte rastie asi 2000 druhov kvetín, pričom 160 druhov je endemitických.
Reliéf
Sú to skoro samé hory. Vysoké. Na severe sú pri mori občas roviny, terén tam klesá väčšinou pozvoľne, na juhu je to prudšie. Jediná nížina Kréty je Meserská nížina, náhodou ide i o najväčšiu nížinu v celom Grécku (oni ich mnoho nemajú). Na Kréte sú tri veľké pohoria. Od západu sú to Lefka, Ida a Dikti. Hornatý je celý ostrov, ale tieto pohoria sú skutočne hustohory veľkosti napr. Tatier. Geologicky tvorí Krétu veľká vápencová kryha, ktorá vystúpila v rámci rovnakého vrásnenia, ktoré vytvorilo juhoslávské hory a Malú Áziu. Práve na Kréte sa to zatáča. Africká pevninská doska tesne pod Krétou naráža na eurázijskú dosku, preto je južné pobrežie Kréty strmé a severné pozvoľné.
A. Hlinku 56,
960 01 Zvolen;
tel. +421 583 456 257