Kréta si stále drží výsadu akéhosi autonómneho gréckeho štátu, nakoľko Kréťania majú iné zvyky ako európski Gréci.
Predovšetkým je odlišný dialekt gréčtiny, ktorá sa značne odlišuje od európskej gréčtiny.
Hlavné mesto Kréty je Iraklio, ďalšie veľké mestá sú Chania, Rethymno, Agios Nikolaos či Sitia.
Kréta je vychýreným gréckym letoviskom, vďaka nádherným plážam a histórii.
Kréta má aj zaujímavé ľudové tradície, známe sú krétske piesne hrané na sláčikový nástroj lyra (pozri grécky folklór). Slávny je aj krétsky tanec pentozalis.
V rámci gréckeho vína je veľmi známe víno z Kréty, vyrába sa tu aj olivový olej, ktorý patrí medzi najkvalitnejšie.
Kréťania majú povesť najtemperamentnejších spomedzi Grékov, to môžeme vidieť aj v ich zvykoch.
Počas svadobných hostín je totiž bežné strieľanie z pušiek do vzduchu.
Populárne sú ľudové rýmované piesne „mantinades“ (mantinády), ktoré vznikli počas benátskej doby a spieva sa v nich o rôznych krétskych zvykoch,
či krétskej prírode. Ľudia sa bežne rozprávajú v krétskej gréčtine.
Minojská kultúra má názov podľa krétskeho kráľa Minosa (syn boha Dia a Europy). Kráľova žena Pasifae, sa zaľúbila do posvätného býka a porodila syna Minotaura. Bol to netvor s telom človeka a hlavou býka. Minos poveril staviteľa z Attiky Daidala, aby postavil obrovský labyrint, z ktorého sa nikomu nemalo podariť nájsť východ. Daidalos sa túžil z Kréty, kde bol nasilu držaný, dostať preč. Preto zostrojil krídla z vosku a peria, aby mohol odletieť so svojim synom Ikarom. Svojmu synovi dohováral, aby neletel ani príliš vysoko (aby sa vosk neroztopil a krídla nerozpadli),ani príliš nízko aby krídla vodou neoťaželi. Ikaros sa otcových rád nedržal a preto zahynul.