Ide o pôvodne románsku trojloďovú baziliku, ktorá vznikla v období okolo roku 1238. Stavbu vybudovali nemeckí kolonisti. Bazilika má polygonálne zakončené presbytérium a západne orientovanú vežu. Z románskeho obdobia sa dochovali segmentové portály a južná apsida. V roku 1415 došlo ku gotickej prestavbe románskeho kostola, vzniklo nové presbytérium a k južnej lodi bola pristavaná nová kaplnka. V tomto období bol inštalovaný aj nový mobiliár, z ktorého sa dochoval hodnotný gotický oltár Blahoslavenej Panny Márie. Bazilika bola opevnená okolo roku 1440 v súvislosti s prítomnosťou vojska Jána Jiskru z Brandýsa. Kostol slúžil od reformácie evanjelikom až do roku 1673. O tri roky neskôr postihol stavbu ničivý požiar, ktorého následky boli kompletne odstránené až v roku 1711. Baroková prestavba obnášala prístavbu veže a nové zaklenutie kostola krížovými klenbami. Ďalšie, tentoraz klasicistické úpravy nasledovali v roku 1820, kedy bol kostol prefasádovaný. Posledné zásahy, ktoré mali za následok odstránenie mnoho románskych detailov sa uskutočnili na začiatku 20. storočia.
Je to klasicistická tolerančná stavba z rokov 1784 – 1786. Ide o sieňovú stavbu s voľne stojacou zvonicou, postavenou v rokoch 1824 až 1829. Päťosové priečenie kostola, členené pilastrami a výrazným trojuholníkovým štítom s tympanónom pochádza z prestavby v roku 1841. Portál je stvárnený ako klasicistický portikus s trojuholníkovým štítom. Interiér kostola je zakenutý valenou klenbou s lunetami. Nachádza sa tu murovaná empora. Organ pochádza z roku 1889. Oltárny obraz namaľoval banskobystrický maliar Letač.
Protiturecká pozorovacia veža z roku 1564. Ide o kamennú stavbu na pôdoryse obdĺžnika s drevenou ochodzou nesenou kamennými konzolami. Nachádza na vyvýšenej polohe juhovýchodne od mesta, na ktoré je z veže výborný výhľad. Úlohou asi 13 m vysokej veže bolo pozorovať prípadné blížiace sa vojenské nebezpečenstvo v období tureckých vojen a stavovských povstaní. Svoje opodstatnenie stratila na začiatku 18. storočia. Veža bola obnovená v druhej polovici 20. storočia.
Neskorobarokové súsošie z roku 1752 od kremnického sochára Dionýza Ignáca Stanetiho. Ide o trojhranný podstavec z ktorého vyrastá trojhranný stĺp s volútovou hlavicou na ktorej sú umiestnené sochy Otca, Syna a Ducha Svätého. Pri podnoži stĺpa sú umiestnené sochy Immaculaty, sv. Urbana, sv. Floriána a na severnej strane sv. Róchus. Stĺp je vytesaný z miestneho krupinského tufu.
Novorenesančná budova z roku 1901. Vznikla na mieste stredovekého mestského domu. Autorom stavby je J. Cajhán, stavbu realizovala zvolenská firma Bratia Kondorossy. Hlavné priečelie radnice je členené troma rizalitmi, stredný trojosový lemujú polstĺpy, je ukončený manzardovou strechou. Prízemie je dekorované bosážou, vstup je stvárnený ako portikus. Okná radnice sú segmentovo ukončené.
Rodný dom spisovateľa. Ide o dvojpodlažnú, pravdepodobne renesančnú stavbu. Fasáde dominuje predstavaný arkier. Portál domu je tvorený kamenným profiovaným ostením v tvare oblúka. Múzeum prestavuje expozície o dejinách mesta a osobnostiach tu narodených.
Dochované úseky hradobných múrov a bastiónov protitureckého opevnenia z rokov 1551 – 1564. Mestské brány sa už žiaľ nedochovali, posledná Dolná brána bola zbúraná v roku 1942.