Klíma
Tatry sú jedným z najchladnejších a najdaždivejších miest Slovenska. V Poprade dosahuje priemerná rocná teplota hodnotu 5,5 °C a na Lomnickom štíte len -3,8 °C. Priemerná teplota na Lomnickom štíte v mesiaci júl je 4,2 °C, v Starom Smokovci 14,4 °C a v Poprade 16,2 °C. Vetry v Tatrách smerujú väcšinou od západu alebo severozápadu. Priemerný rocný úhrn zrážok v Poprade je 608 mm, na Lomnickom štíte 1 561 mm. Miestom s najväcším výskytom zrážok je Zbojnícka chata vo Velkej Studenej doline, kde je priemerný rocný úhrn zrážok 2000 až 2500 mm. Najsuchším mesiacom je február a naopak, najdaždivejším je júl. Snehová pokrývka sa drží zvycajne od novembra do mája, vo vyšších nadmorských výškach a dolinách aj do polovice leta. V najvyšších polohách môže snežit aj v auguste.
Fauna
Súcasný stav rozšírenia živocíchov na území Tatranského národného parku je výsledkom dlhodobého pôsobenia prírodných a ludských faktorov. Velký vplyv na tatranskú faunu mali studené obdobia v dobách ladových. Studené obdobia vystriedali teplejšie obdobia s teplomilnejšími druhmi. Tatranskú faunu preto charakterizujú rozlicné geografické zložky a endemické druhy. Európska zložka je zastúpená mnohými druhmi bezstavovcov i stavovcov ako napr. skokan zelený, žlna zelená a iné. K pocetnejším zložkám patrí napr. skokan hnedý, vretenica severná, tetrov holniak. Severskú zložku reprezentuje napr. šidlo belasé, chochlác severský, myšiak severský. Boreoalpínsku zložku charakterizujú napr. piskor vrchovský, myšovka vrchovská, hraboš snežný. Charakteristická pre Tatry je zložka alpínska, ktorú reprezentujú druhy ako svišt vrchovský tatranský, kamzík vrchovský tatranský, labtuška vrchovská. Sudetokarpatská zložka je zastúpená napr. slizniakom karpatským a chvostoskokom obrovským. Významnú zložku tatranskej fauny tvoria tatranské endemity. Napríklad z cicavcov hraboš tatranský, z kôrovcov bežec tatranský, z motýlov priadzovec tatranský, z chrobákov fuzác zemolezový a iné. Stavovce sú v Tatransom národnom parku zastúpené 11 druhmi rýb a 2 druhmi kruhoústnic. Dalej tu žije 6 druhov obojživelníkov, 5 druhov plazov, 102 druhov hniezdiacich vtákov a 14 druhov cicavcov.
Flóra
Rastlinstvo Tatier patrí do flóry vysokých centrálnych Karpát a v rámci nich do dvoch fytogeografických okresov: Tatry a Sivý vrch. Velkost územia, velké výškové rozdiely, striedanie sa rôznych geologických podloží, špecifické klimatické podmienky a mikroklimatické podmienky, pôdne pomery ovplyvnili vývoj rastlinstva vo Vysokých Tatrách a ponúkajú v tomto území možnost na existenciu a prežívanie širokej škále druhov. Z územia Tatier je popísaných takmer 1650 druhov siníc a rias, 1200 druhov lišajníkov, 720 druhov machov a pecenoviek a 1400 druhov cievnatých rastlín. Viacero rastlín má na tomto území jediné miesto výskytu na Slovensku, napr. ostropysk polný tatranský, zvoncek hrubokorenový a ocianka tatranská.Medzi dalšie velmi vzácne druhy rastlín, ktoré sa vo Vysokých Tatrách vyskytujú na jednej alebo iba niekolkých lokalitách, patrí trávnicka alpínska, ostrica cernastá, skalokráska pyrenejská a poniklec jarný.
| latinský návod | slovenský názov | obrázok |
|---|---|---|
| Anemone narcissiflora | veternica narcisokvetá |  |
| Aster alpinus | astra alpínska |  |
| Antennaria dioica | plešivec dvojdomý |  |
| Crocus discolor | šafran spišský |  |
| Gentiana asclepiadea | horec luskácovitý |  |