NÁRODNÉ PARKY SR
Nízke Tatry
Národný park Nízke Tatry je národný park na strednom Slovensku medzi údoliami riek Váh a Hron. Národný park a jeho ochranné pásmo zaberá celé horské pásmo Nízkych Tatier. Má rozlohu 728 km˛ a jeho ochranné pásmo 1 102 km˛, cím je to rozlohou najväcší národný park na Slovensku. Rozkladá sa na území Banskobystrického (okres Banská Bystrica a Brezno), Žilinského (okres Ružomberok a Liptovský Mikuláš) a Prešovského kraja (okres Poprad). Park bol založený v roku 1978 a spociatku zaberal plochu 811 km˛ a ochranné pásmo 1 240 km˛, spolu 2 051 km˛. Jeho hranice boli upravené v roku 1997, kedy bola jeho celková plocha zredukovaná na 1 830 km˛.
Najvyšší vrch je Dumbier 2 043 m n. m. Pod vrchom Králova hola pramenia štyri slovenské rieky, Váh, Hron, Hnilec a Hornád.
Nízke Tatry ako geomorfologicky jednotný celok z hladiska geologickej stavby patria k dvom odlišným pásmam centrálnych Západných Karpát. Západná dumbierska cast patrí k pásmu jadrových pohorí, východná královoholská cast k veporskému pásmu. Rozhranie medzi týmito dvoma geotektonickými celkami sleduje priebeh tzv. certovickej línie, pozdlž ktorej bolo veporské pásmo nasunuté na pásmo jadrových pohorí pri kriedových horotvorných pohyboch.
Klíma
Na území Národného parku Nízke Tatry vzhladom ku vysokému výškovému rozdielu medzi najvyššie a najnižšie položeným bodom (nedaleko Banskej Bystrice 360 m n.m., na vrchole Dumbiera 2043 m n.m) môžeme rozlíšit až 5 klimatickogeografických typov. Horské polohy približne nad 1500 m n.m. majú velmi studenú horskú klímu s priemernými teplotami v januári -7° až -8° C (na hlavnom hrebeni približne -9° C), priemer teplôt v júli tu dosahuje 7° až 11,5° C. Nižšie položené lesnaté oblasti sa vyznacujú chladnou až studenou klímou, s priemernými januárovými teplotami -5° až -7° C a júlovými teplotami 11,5° až 16° C.
Vodstvo
Oblast Nízkych Tatier patrí k významným zdrojom vody na Slovensku. Všetky bystriny, potoky a riecky stekajú do dvoch hlavných tokov. Južné svahy odvodnuje Hron, severné Váh a jeho zdrojnica Cierny Váh. Iba malú cast na východných svahoch Královej hole odvodnuje Hnilec.
Fauna a flóra
Dominujúcim rastlinným spolocenstvom v NP Nízke Tatry je les, ktorý pokrýva asi 70% z celkovej rozlohy. Plošne najrozšírenejšie sú zmiešané lesy s bukom lesným (Fagus sylvatica), jedlou bielou (Abies alba), smrekom obycajným (Picea abies), javorom horským (Acer pseudoplatanus), javorom mliecnym (Acer platanoides) a jasenom štíhlym (Fraxinus excelsior), ktoré prevládajú v západnej a južnej casti národného parku. Približne od 1500 m n.m. zacínajú porasty kosodreviny, ktoré boli na mnohých miestach v minulosti cinnostou cloveka odstránené. Vdaka hustým a vzájomne poprepletaným konárom kosodreviny v tejto zóne môžeme vidiet len málo vzrastom vyšších druhov, najcastejšie sú brusnica cucoriedková i obycajná (Vaccinium myrtillus, V. vitis-idaea) a tráva metluška krivolaká (Avenella flexuosa). Velmi hodnotná a zaujímavá flóra je na vápencových bralách a sutinách. V oblasti Demänovských vrchov a Salatína sú prítomné všetky typické druhy rastlín, ktoré na Slovensku možno vidiet v týchto biotopoch. Horné okraje skál zaberajú presvetlené reliktné porasty borovice lesnej (Pinus sylvestris) s poniklecom slovenským (Pulsatilla slavica), ranostajom pošvatým (Coronilla vaginalis), dušovkou alpínskou (Acinos alpinus). Rôznorodé typy biotopov, clenitý reliéf, rozlahlost a neprístupnost niektorých castí územia podmienuje aj druhovú pestrost živocíšstva. Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné. Domov tu nachádzajú vzácne druhy hmyzu a iného drobného živocíšstva, ale i velké cicavce, vzácne šelmy a pocetné vtáctvo. Medzi najznámejšie živocíchy Nízkych Tatier patrí kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica). Súcasná populácia kamzíka v Nízkych Tatrách žije vyše 30 rokov. Je potomstvom 30 jedincov, ktoré boli do tohto územia postupne umelo vypustené z Vysokých a Belianskych Tatier v polovici 70-tych rokov 20. storocia.