Pri lete na Mesiac sa muselo konštruovať všetko vo veľkom. Obrovská vesmírna loď s tromi ľuďmi na palube a lunárnym modulom potrebovala nebývalé množstvo energie, ktorá by jej umožnila prekonať gravitáciu Zeme a vyniesť ju do vesmíru a potom na Mesiac. Rakete Saturn V trvalo 9 minút, kým sa jej podarilo vyniesť astronautov na obežnú dráhu Zeme. Spálila pri tom toľko tekutého kyslíka, že by jeho celkový objem zaplnil takmer celé dva 50-metrové plavecké bazény. Ťah rakety bol ohromný, dokázala by vyniesť hmotnosť rovnajúcu sa 500 slonom.
Raketa merala 110,5 metra a mala priemer 10,06 metra. Jej vzletová hmotnosť činila 3 038 500 kg, pozostávala z 3 hlavných stupňov – prvý stupeň (S-IC), druhý stupeň (S-II) a tretí stupeň (S-IVB). Raketa vo svojich útrobách niesla veliteľský, servisný a lunárny modul, ktoré boli nevyhnutné pre cestu na a z Mesiaca. Raketa počas svojej aktívnej služby absolvovala 12 úspešných štartov z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride z rampy LC-39.
Do vývoja tohto megalomanského projektu výrazne zasiahli nemeckí konštruktéri a raketoví inžinieri na čele s Wernerom von Braunom (konštruktér rakety V2 z II. svetovej vojny). Hoci sa jednalo obrovský stroj – ma Zem sa na konci misie vrátil len maličký veliteľský modul. Všetko ostatné zhorelo v atmosfére Zeme, dopadlo na Mesačný povrch alebo to na ňom zostalo.
Aj napriek tomu, že posledný Saturn V štartoval v roku 1973, raketa dodnes drží prvenstvo ako najväčšia raketa všetkých čias – bola o 18 metrov vyššia než Socha slobody v New Yorku a zatienila tak dovtedajšie ostatné nosné rakety – bola trikrát vyššia než raketa Titan (misia Gimini) a štyrikrát vyššia než raketa Atlas (misia Mercury). Bez pochyby sa jedná o jeden z najväčších a najvýznamnejších projektov aké ľudstvo doteraz zrealizovalo.