Mesiac ako vesmírne teleso
Zem a Mesiac spolu putujú vesmírom už takmer 4,5 mld. rokov. Hoci je Mesiac oveľa menší než Zem, výrazne ovplyvňuje rôznymi spôsobmi a ľudí fascinuj už tisíce rokov. Mesiac je naša jediná obežnica, vidíme však len jeho privrátenú časť, nakoľko dĺžka obehu okolo Zeme je takmer úplne rovnaká ako dĺžka času, za ktorý sa Mesiac otočí okolo vlastnej osi.
Mesiac, resp. jeho privrátenú časť, môžeme na rozdiel od iných vzdialenejších objektov vo vesmíre pozorovať aj voľným okom. Keď sa naň pozorne zadívame (ideálne počas doby, keď je mesačný povrch osvetlený Slnkom), môžeme pozorovať tmavé a svetlé plochy. Tmavé plochy nazývame moria (z lat. „mate“ = more) a svetlé plochy nazývame vysočiny. Samozrejme celý mesačný povrch je posiaty krátermi rôznej veľkosti, ktoré sú výsledkom meteoritickej činnosti v minulosti.
Hoci mesiac oplýva nesmiernou krásou, podmienky na ňom sú veľmi nehostinné. Mesiac nemá žiadnu atmosféru, ktorá by ho chránila pred nehostinným vesmírnym prostredím. Na mesiaci je teda vákuum, priemerná teplota sa pohybuje od -19 do – 21°C, avšak na plne osvetlenom povrchu môže teplota dosiahnuť až +127 °C, naopak na povrchu, na ktorý trvalo svetlo nedopadá (napr. dno kráterov) klesá teplota až na -240°C. Jedná sa teda o planétu na ktorej nie je možný život. Voda sa tu nachádza iba vo viazanej forme v horninách.
Mesiac je fascinujúci však ? Ľudia sa naň chceli dostať už celé stáročia, napríklad aj známy spisovateľ Jules Verne napísal knihu o ceste na Mesiac. Hoci sa jednalo iba o fantastickú literatúru – o pár desaťročí neskôr sa tento sen stal skutočnosťou vďaka misiám Apollo.
