Koloseum (po taliansky Colosseo) sú ruiny velkého amfiteátra v strede Ríma. V súcasnosti je to architektonická dominanta Ríma. Koloseum stojí na mieste umelého jazera v záhrade Neronovho Zlatého domu (domus aurea Neronis) na konci Forum Romanum. Pôvodne slúžil ako amfiteáter a bola to najväcšia budova v Rímskej ríši. Pôvodne sa nazývalo Flaviovský amfiteáter (po latinsky Amphitheatrum Flavium, v taliancine Anfiteatro Flavio) podla dynastie, z ktorej pochádzali obaja jeho stavitelia. Až neskôr sa vžil názov Koloseum, znamenajúci "obrovský" Koloseum bolo oznacované ako ikona starovekého Ríma a rímskej architektúry
Využívalo sa hlavne na boje gladiátorov, rekonštrukcie slávnych bitiek, popravy a dramatické predstavenia. Hry sa konali až 99 dní v roku. Okrem bojov gladiátorov zahrnali aj tzv. venationes – lov divých zvierat, resp. boj s nimi. Používali sa levy, tigre, medvede, slony, kance, leopardy, pštrosy, Gladiátormi boli väcšinou otroci, v niektorých prípadoch išlo o odsúdených zlocincov a vojnových zajatcov, inokedy o dobrovolníkov, ktorí verili, že budú mat štastie a prežijú a stanú sa tak slávnymi. Hoci formálnym pozdravom gladiátorov bolo "bud pozdravený, cisár, na smrt idúci ta pozdravujú", nie každé kolo osudného zápasu malo tragické následky.Trojdnový program sa zacínal dvomi dnami gladiátorských zápasov a bojov s divokou zverou. Na tretí den arénu napustili vodou a konala sa naumachia, námorná bitka so skutocnými lodami. Aj v tomto prípade išlo tak ako v gladiátorských zápasoch a bojoch s divokou zverou, o krvavú záležitost.
Vypracoval: Lukáš Flašík