Dejiny
Vecné mesto, ako je Rím nazývaný, vzniklo podla legendy 21. apríla 753 pred Kr. a jeho názov zrejme pochádza z mena etruského kmena Ruma.Práve etruskí králi vládli regiónu a mestu až do roku 510 pred Kr., kedy boli z mesta vyhnaní a vznikla Rímska republika. V roku 270 pred Kr. už pokrývala takmer celý Apeninský polostrov a zamerala sa na podmanenie zámorských území. Do 1. storocia už ovládala Pyrenejský polostrov, severnú Afriku a Grécko. Konflikty mocných postupne viedli až k pádu republiky, po ktorom zacali mestu i ríši vládnut diktátori. Prvými boli Gaius Július Caesar a Octavianu Augustus , za ktorých vlády dostáva mesto podobu pravého centra velkej ríše. Vznikli verejné budovy, fóra, kúpele, paláce a hlavným stavebným materiálom sa namiesto tehiel stáva mramor.
Po rozšírení krestanstva sa Rím stal jeho centrom a postupne sa zacali budovat chrámy. Po poklese významu mesta ako politického centra v 3. a 4. storocí si cisári casto volili za sídlo iné mestá a definitívny koniec štatútu hlavného mesta nastal roku 330 po presune centra ríše do Konštantínopolu cisárom Konštantínom Velkým.
Definitívne bol osud mesta specatený zaciatkom 5. storocia, kedy sa mesta zmocnili v roku 410 Vizigóti, vedení Alarichom a následne v roku 455 Vandali pod vedením Geisericha.V roku 1200 sa Rím stáva nezávislou obcou.
Pocas zjednocovania Talianska v 19. storocí sa Rím stal v roku 1871 hlavným mestom zjednotenej krajiny – Talianskeho královstva.
V roku 1929 vznikol na základe Lateránskych zmlúv nezávislý štát Vatikán a po druhej svetovej vojne sa v roku 1946 stalo Taliansko republikou.
Odkazy
Vypracoval: Lukáš Flašík