Kultúra v Detve

Obe svetové vojny znamenali aj dopad na spoločenský, kultúrny i hospodársky život Detvy. Od medzivojnového obdobia sa architektúra riadila novými pravidlami. V historickej časti mesta sa objavili jasne a výrazne organizované ulice pozdĺž potoka s murovanými domami a pravidelnou zástavbou. Verejný priestor tvorilo miesto s charakterom námestia. V rámci neho sa vynímali nadstavané domy miestnych podnikateľov Vagačovcov a Lassovszkých. Významnou budovou verejného života a dominantou námestia bol Obecný dom. V r.1955 bolo oficiálne postavené Námestie SNP, ktorého podoba sa viacerými stavebnými úpravami menila až do súčasnej podoby.
K mestečku neodmysliteľne patrí aj Kostol sv.Františka z Assisi. Južne od neho stojí chudobienec, ktorý v minulosti poskytoval strechu nad hlavou a stravu pre najbiednejších. V roku 1931 vtedajší dekan Ján Štrbáň dal pôvodnú budovu zbúrať a postaviť na jej miesto novú, ktorá stojí dodnes. V súčasnosti slúži na kultúrno-spoločenské podujatia. Poniže chudobienca dodnes stijí pôvodná budova prvej školy (1781). Oproti nej stojí budova fary. Obraz mestečka dotvárali obchody a domy drobných živnostníkov, remeselnícke dielny či píly, ktoré sa po 2.svetovej vojne a nových zmenách pomaly vytrácali, v inovatívnej podobe sa zachovali len výnimočne. Výrazne poznamenalo Detvu obdobie po vojne a ňou súvisiaca výstavba práve Podpolianskych strojární a Sídliska.

Koniec druhej svetovej vojny poznačil aj architektúru a urbanizmus nielen v celosvetovom, ale aj v regionálnom kontexte. Výrazne ovplyvnil aj Detvu, ktorú okrem toho ovplyvnili aj ďalšie dva faktory: vznik Podpolianskych strojární (1955) s industrializáciou regiónu a udelenie štátutu mesta (1965). S novými pracovnými možnosťami vznikajú aj nároky na modernejšie bývanie jej pribúdajúcich obyvateľov. Sídlisko sa vybudovalo ako samostatná jednotka bytových domov - panelákov južne od pôvodného centra mesta. Typické obdĺžnikové domčeky nahrádzajú domy so štvorcovým pôdorysom v tvare kocky s moderným vybavením, sídlisko vytiahlo mesto do výšky. Prirodzená os spájajúca obe časti mesta vedie pozdĺž potoka Detvianka. Okrem bytových domov postupne pribúdali stavby občianskej vybavenosti, služieb, kultúry, šporu. Budovala sa infraštruktúra a technické zázemie.
Sídlisko prešlo mnohými zmenami. Paneláky boli zrekonštruované a zmodernizované, pribudlo viac obchodov a prestavaná bola aj cestná infraštruktúra.

Pôvod názvu Detvy nie je jednoznačný a traduje sa viacero verzií. Napríklad aj tieto teórie ako vznikol názov mesta:

1. z pojmu detva = mlaď - deti staršej osady alebo obce
2. z ľudovej povesti, ktorú napísal S.Chalupka, podľa ktorej mali susední Očovania z Očovej poslať svoje deti na miesto terajšej Detvy aby tam postavili novú osadu, ktorá neskôr dostala meno Detva = deti
3. zo slovnej hračky označujúcej počet domov = (k)de jeden - (k)de dva (najpravdepodobnejší pôvod názvu)

• Keď grófka Čákyčka zakladala obec v horách a keď sa po krátkom čase spýtala paliera: "No, či ste už veľa domov postavili?"" odpovedal jej palier: "Veru nie veľa, len tak de jeden, de dva," a tak sa stala de-dva = Detva.
• „Hovorí sa, že v hustých lesoch, ktoré vtedy ešte patrili k Očovej, sa usadili drevorubači, ktorí vyrubovali drevo. S prvu boli len dvaja, a ich domčeky menovaly sa za dlhí čas „Kdedwa“, akoby „miesto dwoch“. Keď sa však počet robotníkov zväčšil, množstvo prisťahovaných vytvorilo jednu dedinku, ktorá neskôr zvrástla do tej veľkosti i rozsiahlosti územia, aká je dnes.
• Keď si vígľašskí páni doviedli sem prvých obyvateľov, rozkázali im nie jeden pri druhom stavať domy, ale len kde jeden, kde dva, odtiaľ to prišlo: Detva — vykladajú si niektorí z ľudu.
• Grófka z Vígľašského zámku sa vydala na prechádzku a natrafila na malú dedinu. Videla, že domy sú roztratené a ďaleko od seba - kde jeden-kde dva a tak pomenovala túto dedinku Detvou.