Maurits Cornelis Escher sa narodil 17. júna 1898 v Leeuwardene, v Holandsku. Jeho rodný dom je v súčasnosti sídlom Múzea keramiky. V roku 1903 sa rodina presťahovala do mesta Arnhem. Priateľom a rodine M. C. Escher známy ako “Mauk“ býval ako dieťa veľmi často chorý.

Ako trinásťročný začal Escher navštevovať strednú školu v Arheime, kam sa jeho rodina presťahovala. Nebol ale dobrý študent. Najradšej mal hodiny kreslenia. So svojim kamarátom už v tej dobe robil prvé linoryty. Escher musel dvakrát opakovať triedu, nakoniec aj tak školu nedokončil. Jeho otec bol tej mienky, že Escher má ísť študovať na vysokú školu architektúru. Tak sa aj stalo. Jeho štúdium však netrvalo dlho. Samuel Jesserum de Mesquita, človek, s ktorým sa tam stretol, ho nahovoril a Escher sa uňho dva roky učil grafické techniky, najmä drevoryt. Po dvoch rokoch sa rozhodol, že Escher už môže ísť vlastnou cestou.

V roku 1922 navštívil Escher Taliansko, ešte v tom istom roku sa tam rozhodol ostať dlhší čas. Učarovali mu krásy talianskej krajiny, ktorú prichádza maľovať. Usadil sa v južnom Taliansku, kde sa 12. júna 1924 oženil s Jettou Umikerovou. Neskôr sa presťahovali do Ríma. Tu prvýkrát vo svojom živote našiel skutočný pokoj a priaznivé podmienky pre svoju tvorbu. Escher odchádzal vždy na jar na dva mesiace na cesty najmäs priateľmi po Taliansku, Korzike a Malte. S batohom na pleci, vlakom, loďou, ale väčšinou peši - a kreslil, najmä krajinu. V tomto čase bol Escher ešte neznámy vo svete. Mal len niekoľko malých výstav a ilustroval dve-tri knihy. Bol ešte vo veľkej časti finančne závislý na rodičoch. Až o niekoľko rokov neskôr, v roku1951 dostal konečne väčšie príjmy za svoje odtlačky. V tomto roku predal 89 odtlačkov, v roku 1954 už 338. Ale vtedy bol už veľmi známy, nie však svojimi krajinkami a pohľadmi na mestá, ale svojimi grafickými modelmi matematického sveta, ktoré ho tak fascinovali. Žiaľ, jeho otec, hoci Eschera finančne podporoval dlhú dobu, nikdy nepochopil význam a originalitu jeho diela.

V roku 1935 sa politická klíma v Taliansku stala neznesiteľnou. Potom, čo Escherových synov (Georg 23. 7. 1926, Arthur 8. 12. 1928, Jan 6. 3. 1938) nútili v škole nosiť fašistickú uniformu, rozhodol sa s rodinou odísť z Talianska. Dva roky žili vo Švajčiarsku.

V roku 1970 sa Escher po ťažkej operácii a dlhom pobyte v nemocnici presťahoval do domova dôchodcov pre umelcov Rosa-Pier v Larene v severnom Holandsku, kde mal svoj vlastný ateliér. Zomrel v Hilversumskom sanatóriu 27. marca 1972 vo veku 73 rokov. Escher nikdy nechcel, aby sa jeho dielo predávalo za drahé peniaze, pretože je jedinečné. Je paradoxné, že po jeho smrti sa to stalo aj s jeho odtlačkami, ktoré sa predávajú za drahé peniaze.