Námety a objekty

Escher sa veľmi hral s priestorom a plochou. Podobnú inšpiráciu môžeme nájsť v niektorých barokových kostoloch, keď je ťažko rozoznať, kedy sa trojrozmerné sochy menia na dvojrozmerný obraz. Nebol nikdy matematikom, nikdy matematiku neštudoval, ale sa len hral s predstavivosťou. Veľkú inšpiráciu mu poskytovala príroda. Pozoroval vtáky, keď prichádzali ku kŕmidlu, kde im dával jesť. Skúmal, akým spôsobom si zobnú oriešky navlieknuté na nitke. Pozoroval mesiac, zdal sa mu čarovný a pripadalo mu, že je škoda, že veľa ľudí berie mesiac ako samozrejmú škvrnu na oblohe. Ako techniku používal prevažne litografiu a drevorezbu. Vo svojom umení zobrazoval matematické vzťahy medzi tvarmi, prvkami a priestorom. Naviac objavil vzájomný vzťah medzi čiernobielou paletou k obohateniu rôznych dimenzií. Začlenil do svojich diel zrkadlové podoby valcov, gulí, prstencov, špirál. Okrem náčrtov krajiny a prírody v ranných rokoch jeho tvorby sa taktiež zaoberal kresbou hmyzu, čo sa často ukazovalo aj v jeho neskorších dielach. Svoje prvé umelecké dielo dokončil v roku 1922. Zobrazovalo osem ľudských hláv rozmiestnených v rôznych rovinách. Neskôr, okolo roku 1924, stratil záujem o „prirodzená rozmiestnenie“ rovín a obrátil pozornosť na skicovanie okolitej krajiny v Taliansku pomocou nadštandardnej perspektívy, ktorá je v prirodzenom poňatí neuskutočniteľná.

Technika

Escher si potrpel na detaily, všetko musel mať podrobne premyslené, keď sa pustil do práce, všetko dokončil až do najmenšieho detailu. Preto tomu odpovedá aj voľba techník - litografa, drevoryt, mezzotinto.

• Drevoryt funguje ako linoryt, ryje sa do dreva, to sa môže voliť rôznej kvality podľa charakteru odtlačku, vyrýva sa to, čo má ostať biele, potom sa ostatné časti natrú a odtlačia.
• Litografia - čierne plochy sa natrú čiernou farbou, ktorá obsahuje olej a je nerozpustná vo vode, ostatné plochy sa natrú vodou, tá sa nerozpíja a potom sa to odtlačí. Dá sa ale dosiahnuť len menší kontrast ako pri drevoryte, preto, keď Escher potreboval väčšie kontrasty medzi bielou a čiernou, používal drevoryt.
• Mezzotinto - odtlačky na plech, dá sa urobiť len málo, asi 15 odtlačkov, táto technika sa Escherovi nezdala dostatočne vhodná, pretože on chcel urobiť čo najviac odtlačkov, aby nimi mohol uspokojiť všetkých tých, ktorí o to mali záujem.

Veda v umení

Napriek tomu, že nemal veľké skúsenosti s matematikou, Escherovo chápanie matematickej podstaty bolo veľmi intuitívne a vizuálne. Escherove diela majú silnú matematickú zložku a mnohé zo svetov, ktoré nakreslil, sú svojím základom postavené na nereálnych objektoch, ako je Peroseov trojuholník. Mnoho z Escherových diel využíva opakované prekrytie, nazývané mozaikovanie. Escherovo umelecké dielo je obzvlášť obľúbené medzi matematikmi a vedcami. Ovplyvnenie matematikou sa v jeho diele ukázalo okolo roku 1936, keď cestoval po Stredomorí so spoločnosťou The Adria Shipping Company. Obzvlášť si obľúbil geometrický poriadok a symetriu. Escher popísal svoju cestu naprieč Stredomorím ako „najbohatší zdroj inšpirácie, akým kedy prešiel“. V roku 1941 Escher napísal svoju prvú knihu poznámok, v súčasnosti verejne známu pod názvom Regular Division of the Plane with Asymmetric Congruent Polygons, ktorá popisuje princípy umenia tvorby jeho diel. Zámerom bolo predovšetkým zaznamenať pre seba postupnú integráciu matematických pravidiel do menia. Vďaka tomuto spisu bol Escher svojho času považovaný za vedeckého matematika. V tejto knihe študoval farebné členenie a vyvinul systém kategorizácie kombinácie tvaru, farieb a podmienok symetrie. Štúdiom týchto oblastí objavil priestor, ktorý matematici neskôr nazvali novým vedným odborom – kryštalografia.