Prvý organ- Hydraulos

Najbližšie k vynálezu organa, aspoň zvukovo, mal starý grécky nástroj aulos – pozostával z dvoch hobojovitých píšťal. Jeho názov nachádzame skrytý
v najstaršom označení prvého skutočného organa – hydraulos – čo znamená „vodný aulos".
Okrem uvedených znakov sa vyznačoval navyše tým, že:

• rady píšťal sa dali ľubovoľne zapínať a vypínať

• tóny zaznievali činnosťou klávesov

• tlak vzduchu bol ustálený

Zo zložitosti organa vyplýva, že na jeho vynáleze sa podieľal jediný človek, hoci k jeho zdokonaleniu iste prispeli viacerí neznámi. Bol ním alexandrijský Grék Ktésibios, v antickom svete vychýrený mechanik a vynálezca, ktorého citujú grécki a rímski autori aj po niekoľkých storočiach. Bol zároveň vynálezcom mechanických hračiek a automatov, poháňaných vodným tlakom, ako aj vojnových strojov. Ktésibios žil v treťom storočí pred Kr. v Alexandrii (dnešný Egypt) a hydraulos zostrojil okolo roku 246 pred Kr. Hoci sám nebol hudobníkom, naučil na tomto nástroji hrať svoju ženu Thais – prvú organistku na svete! Ktésibiov záujem tkvel v prvom rade v zúročení technického experimentu spojenia populárnych aulosov do väčšieho súboru. Jeden z prvých opisov jeho vynálezu – hydraulosu – podáva grécky spisovateľ Athenaeus, ktorý žil v 2. stor. po Kŕ. Píše: „Hydraulos... je dychový nástroj, pretože vzduch je dodávaný činnosťou vody a narába ním mladý muž. Jazýčkové píšťaly (aulosy) sú obrátené smerom k vode... kanály naprieč nástroja privádzajú vzduch k píšťalám, ktoré vydávajú príjemný zvuk."