História organa

Prvé údaje o organe nachádzame ešte v antike. Spájanie niekoľko znejúcich píšťal a zdroja stáleho vzduchu ľudom bolo známe ešte v staroveku.
V baroku zvukový základ nástroja dosiahol svoj vrchol. Organ je zo stavebnej stránky najväčší a najzložitejší hudobný nástroj. Skladá sa z píšťal, registrov, vzdušníc, mechov, čerpadla vzduchu, organovej skrine, prospektu, hracieho stola a traktúry. V 2. storočí pred Kristom zostrojil Ktesibios
v Alexandrii hydraulický organ, vzduch regulovaný vodným stĺpcom. Bol to ťažký, komplikovaný nástroj – snaha o jednoduchosť. Postupne sa vynašiel pneumatický organ s mechovou sústavou.
Spočiatku sa organ v kostole nepoužíval. V staroveku sa radil organ k rozkošiam, zábavám, nerestiam. Pri jeho hre sa pilo, jedlo, tancovalo. Zaznieval v arénach pre potešenie obecenstva, gladiátorov v súboji i pri pretekoch bojových vozov, pri krvavých súbojoch. V 4. storočí – tých čo hrali na organe, odmietali pokrstiť. (Hieronym: „Deti sa nesmú zaujímať o organ.“) Dôstojný sprievodca liturgických obradov bol SPEV. Na východe – Byzancia – organ sa udomácnil na cisárskom dvore, nie ako prostredník radovánok ako v Ríme, ale ako nástroj vladárskej slávy, dvorného ceremoniálu, slávnostných nálad, znak bohatstva, slávy... V 12. storočí vyhlásil biskup Baudry: Hľa k čomu nás privádza organ v našom kostole: nie sme my organmi Ducha Svätého? Používajúc organ zjednoťme sa do úplnejšej harmónie, zlúčme sa do dvojnásobnej dobroty…“ Koncil v Miláne, 1287: Organ jediný môže znieť v kostole. Odvtedy sa začali stavať organy aj v kostoloch. Veľké i menšie: portatívy, pozitívy – tzv. prenosné organy, ktoré sa využívali na procesie… V 10. storočí zostrojili monumentálny organ, ktorý mal 26 mechov (pre 70 silných chlapov) vo Winchestri. V súčasnosti je organ koncertným nástrojom diel všetkých štýlových období a jediným liturgickým nástrojom. Ostatné hudobné nástroje sa len pripúšťajú. Je napísané: "Píšťalový organ nech je v latinskej Cirkvi vo veľkej úcte ako tradičný hudobný nástroj, ktorého zvuk vie dodať cirkevným obradom obdivuhodný lesk a mohutne povznáša myseľ k Bohu a k nebeským veciam. Iné nástroje možno pripustiť v bohoslužbe podľa úsudku a so súhlasom kompetentnej územnej cirkevnej vrchnosti podľa článkov 22, § 2, 37 a 40, ak sú vhodné na posvätný cieľ alebo sa dajú naň prispôsobiť, ak zodpovedajú dôstojnosti chrámu a naozaj podporujú duchovný rast veriacich. Po Bachovej smrti sa stavba organov postupne zmenšovala, najmä v Nemecku a Anglicku, kde boli organy vyrobené po roku 1800 čoraz horšie. Kládol sa však väčší dôraz na orchestrálne imitatívne zastávky.