Plutvové plávanie

História športového potápania

Potápanie bolo, ako každý šport, pôvodne pohybovou hrou, zábavou a malo len rekreačný charakter. V tejto dobe je športové potápanie predovšetkým pohybovou činnosťou založenou na organizovanom pretekaní, v snahe dosiahnuť čo najlepšie výkony.

V roku 1938 vynašiel Francúz Luis de Corlieu plutvy. Od tej doby prešlo športové potápanie zložitou cestou vývoja disciplín a výstroja. Aj cez ohromný pokrok techniky zostali plutvy od svojho vzniku bez podstatných zmien, čo sa týka veľkosti aj tvaru, a sú i dnes používané v potápačských disciplínach vyžadujúcich obratnosť pretekára.

Najviac zmien v konštrukcií plutiev zaznamenalo športové potápanie v rýchlostných disciplínach, najprv bazénových a neskôr aj na otvorených vodných plochách. Boli to ruskí športovci, ktorí v roku 1969 predĺžili dĺžku listu plutvy, najprv kovovými pérami a gumovou blanou, neskôr laminátom. V roku 1970 sa športovci na ME v Barcelone po prvýkrát predstavili s monoplutvou. Monoplutva sa ukázala ako ideálny zdroj lokomócie nielen v disciplínach plávania s plutvami a rýchlostnom plávaní pod vodou, ale od roku 1975 sa začala uplatňovať aj v orientačnom potápaní.