Evolúcia
Prvotní zástupcovia veľrýb (čeľaď Pakicetidae) spred viac než 50 miliónov rokov boli suchozemské zvieratá, výzorom pripomínajúce dnešné vlky. Ich príslušnosť ku veľrybám bola odhalená najmä na základe modifikácií ucha a stavbe zubov. O niekoľko miliónov rokov neskôr sa vyskytovala čeľaď Ambulocetidae, už predstavujúca obojživelné živočíchy väčšieho vzrastu, výzorom skôr podobné krokodílom. Nešlo len o sladkovodné živočíchy, analýza zubov ambulocetidov ukázala, že slané vody im neboli cudzie. Vďaka nárastu životného priestoru a vďaka vztlaku vody už na veľryby neboli kladené žiadne prírodné obmedzenia na veľkosť.
Prestali potrebovať nohy. Počas tejto doby veľryby stratili vlastnosti potrebné pre suchozemský život a získali nové schopnosti dôležité pre život v mori. Zadné končatiny sa vytratili, ich telo sa zúžilo a získalo hydrodynamický tvar, čo im umožnilo pohybovať sa vo vode omnoho elegantnejšie a efektívnejšie. Z rovnakého dôvodu zmizla väčšina ich kožuchu, čo znížilo odpor ich veľkého tela vo vode.
Ako súčasť tohto evolučného procesu sa kosti v predných končatinách spojili. Časom sa to, čo predtým bola predná končatina, premenilo v tuhú hmotu z kostí, tuku a väziva, tvoriac tak veľmi efektívne plutvy, ktoré udržujú v rovnováhe obrovité telo veľrýb. Potom, čo veľryby stratili srsť, potrebovali nejaký iný spôsob, ako ochrániť svoje telo pred chladom. Pomoc prišla vo forme tuku a vďaka tomu môžu žiť na chladných a pokojných miestach. Tučná vrstva medzi kožou a telom poskytuje veľrybám dostatočnú ochranu. Zároveň slúži aj ako núdzová zásoba energie. U niektorých veľrýb môže byť vrstva tuku aj hrubšia ako 30 cm. Z tuku veľrýb sa vyrába vosk na sviečky.
Stavba tela
Tieto veľryby vzhľadom na svoju anatómiu vykazujú prehnane veľkú lebku. Táto lebka pokrýva tretinu dĺžky tela veľryby, má aj plutvy na prsných partiách, ktoré jej pomáhajú pri pohybe.
Chrbtová plutva mu dáva silu udržiavať rovnováhu a má vodorovný chvost, úplne opačný ako u rýb, ktoré ho majú vertikálne. Maximálna rýchlosť veľrýb bola zaznamenaná asi 30 míľ za hodinu. Na druhej strane, veľryby majú na temene hlavy otvor, nazývaný dúchadlo, ktorým dýchajú.
