História

Slovo med pochádza z hebrejčiny a znamená "očariť,nadchnúť". Je obľúbeným sladidlom. Pri varení nahrádza cukor, no je známy aj svojimi liečivými a skrášľujúcimi účinkami.

Archeologické nálezy dokazujú, že včela žila na Zemi už pred 15 miliónmi rokov.

Pravekí ľudia brali med divým včelám, čo dokazujú maľby na stenách jaskýň, neskôr sa snažili roj vylietajúci z kmeňa stromu nalákať do diery, ktorú vydlabali do iného stromu, a prilákať do nej viac rodín včiel. Získali tak stály prísun a väčšie množstvo svojho jediného dostupného sladidla.

Neskôr prišli ludia na to, ako sa dá využiť včelí vosk. Pripravovali si z neho rôzne svietidlá. Práve tieto kroky pokladáme za počiatok dnešného včelárstva.

S dnešním včelárstvom sa, samozrejme, toto primitívne včelárstvo nedá porovnať. Vtedajší ľudia ešte pravdepodobne nepoznali veľkú dôležitosť včelstiev pri opeľovaní stromov a rastlín, a tak nevedeli ani cielene zvýšiť produkciu ovocia a semien, ktoré boli od opeľovania závislé.

Zmienky o mede siahajú až do starovekého Egypta. Zachovali sa na papyrusoch. V Egypte bol med veľmi cenný a používal sa ako sladidlo v domácnostiach,a ako platidlo či dar na znak vďaky, prípadne ako krmivo pre posvätné zvieratá. Hlinené nádoby s medom sa dávali aj do hrobiek faraónov a ako dar bohom. Med pokladali za vzácny pokrm bohov. Včelárenie v Egypte sa už považuje za veľmi vyspelé.

Starí gréci medom konzervovali mŕtvych. Medu sa vo svojich spisoch venuje aj slávny učenec a filozof Aristoteles, ktorý už mal podľa všetkého rozsiahle znalosti o mede a o včelách, poznal už aj ich nedozerný hospodársky význam. Hippokrates používal med na rôzne ochorenia kože, a to veľmi úspešne.