Slnečná sústava
Planéty obiehajú po eliptických dráhach okolo Slnka, ktoré je v spoločnom ohnisku obežných elíps.
Mesiace obiehajú okolo planét tiež po eliptických dráhach. Zhruba 99,866% celkovej hmotnosti slnečnej sústavy tvorí samo
Slnko, ktoré svojou gravitačnou silou udržuje sústavu pohromade. Zvyšných 0,133% pripadá na planéty a iné telesá.
Poradie planét v smere od Slnka: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún - mená planéty získali podľa starovekých bohov.
Planéty obiehajú okolo Slnka rôznou rýchlosťou. Čím je planéta bližšie k Slnku, tým väčšia gravitačná sila je k nemu priťahovaná. Musí sa teda pohybovať
väčšou rýchlosťou. Najrýchlejšie obieha Merkúr, ktorý je k Slnku najbližšie. Zem obehne okolo Slnka za 1 rok. Najvzdialenejšou a najpomalšou planétou je Neptún.
Trpasličie planéty nie sú podmnožinou planét, ide o samostatnú kategóriu. Naopak sa ukazuje, že trpasličie planéty sú veľmi často zároveň uvádzané v katalógu planétok. Trpasličia planéta je objektom slnečnej sústavy. Ten sa podobá planéte a musí spĺňať nasledujúce kritériá:
- obieha okolo Slnka;
- má dostatočnú hmotnosť, aby ho jeho gravitačné sily sformovali do približne guľového tvaru (nachádza sa v hydrostatickej rovnováhe);
- počas svojho vývoja neprečistil svoje okolie, aby sa stal v danej zóne dominantný;
- nie je satelitom.