Pravidlá volejbalu a ďalšie aspekty hry
Ihrisko a hra
Volejbal sa hrá na ihriskuv tvare obdĺžnika o daných rozmeroch 18 x 9 metrov. Ihrisko je rozdelené na dve polovice sietí, ktorá je napnutá tak, že jej horná
kraj je výškou 2,43 metrov u mužov a 2,24 metrov u žien. Hrá sa so špeciálnou volejbalovou loptou.
Na každej polovici hracej plochy je vo vzdialenosti 3 metrov od strednej čiary rovnobežne s ňou vyznačená takzvaná útočná čiara, ktorá určuje na každej polovici
takzvanú prednú zónu. Nad postrannými čiarami sú na sieť zvisle pripevnené takzvané anténky, ktoré vymedzujú povolený priestor preletu siete.
Na oboch poloviciach sú rozmiestnené šesťčlenné družstvá v rozostavené tri vpredu a tri vzadu. Každé mužstvo začína podobne ako v tenise podaním čiže servisom. Podáva hráč umiestnený vzadu vpravo, pohybom celej paže a ruky odbíja loptu cez sieť na súperovu polovicu ihriska. Brániace mužstvo sa snaží zabrániť dotyku lopty so zemou a odohrať ho späť na súperovu polovicu ihriska. Hráč môže loptu len odbíjať, nie držať v rukách a chytať ho, pričom sa žiadny hráč nesmie dotknúť lopty dvakrát po sebe, a zároveň sú umožnené maximálne tri dotyky lopty. To pokračuje dovtedy, než lopta niektorému z družstiev spadne na zem na ich polovicu, alebo ak niektoré mužstvo neurobí inú takzvanú chybu.
Bod získava mužstvo, ktoré bolo na podanie, následne môže v podávaní pokračovať. Ak uspeje mužstvo brániace, vymení sa podávajúci tím, a toto družstvo teda podáva. Až potom môže získať bod. Po každej zmene podania sa hráči na ihrisku točí v smere hodinových ručičiek.
Ak dosiahne družstvo 25 bodov a druhé družstvo má najmenej o dva body menej, vyhráva jeden set. Inak sa pokračuje, kým nemá jedno mužstvo o dva body viac ako druhé. V ďalšom sete podáva družstvo, ktoré nepodávalo predtým. Volejbal sa hrá na tri víťazné sety. Ak je po štvrtom sete nerozhodný stav, rozhoduje set piaty, ktorý sa hrá len do 15 bodov opäť s minimálne dvojbodovým rozdielom.
Okrem prípadu, keď sa družstvu na ich polovici dostane lopta do kontaktu so zemou, existujú ďalšie situácie, prí ktorých končí rozohrávka, a dané družstvo stráca loptu alebo bod, hovorí sa im chyby. Medzi chyby patrí napríklad situácia, keď lopta podľa sieť, alebo sa dotkne nejakého predmetu mimo ihriska (tiež napríklad vonkajšiu časť siete, anténok, stĺpikov a povrazu držiaceho sieť), alebo lopta preletí sieť mimo priestor vymedzený na okrajoch takzvanými anténkami, či ak napríklad hráč ovplyvní hru tým, že sa dotkne siete (dotkne sa horná pásky alebo sieť stiahne, aby preletel loptu a podobne). Medzi chyby patrí tiež smečovaní lopty zadného hráča z prednej zóny alebo pokus o blok hráčom zadného radu (zadný hráč môže smečovat iba spoza útočnej čiary a nesmie blokovať, to majú na starosti hráči v prednej zóne).
Špecializácia hráčov
Najčastejšie sa tím špecializuje na jedného nahrávača, jedného diagonálneho hráča (čiže univerzála), dvaja smečiari, dvaja blokári a libero. Libero je ako špecializovaný hráč povolený pravidlami, jedná sa o hráča, ktorý môže v akomkoľvek prerušení hry vystriedať akéhokoľvek hráča zadnej rady bez toho, aby sa táto výmena počítala do limitu striedania. Pravidlá obmedzujú činnosť libera na čisto obrannú, to znamená, že libero nesmie smečovat na súperovu polovicu, to je považované za chybu. Libero má farebne odlíšený dres, hrá len v zadnej rade a nikdy nepodáva.
Striedanie hráčov
Hráči môžu byť podľa pravidiel volejbalu striedaní počas hry. V priebehu jedného setu sa môže družstvo vystriedať maximálne šesťkrát. Striedaním sa však nesmie meniť poradie na ihrisku, čiže ani poradie hráčov na podaní. Hráč sa smie do hry vrátiť iba striedaním hráčov, ktorý ho striedal pôvodne.
Svoje otázky smerujte na e-mail: Janka .