Fašiangy označujú veselé obdobie pred začiatkom pôstneho obdobia, zakončené sprievodom rôznych masiek, hudby, tanca a spevu. Utorková veselica končieva pochovávaním basy, čo je znamením, že v nasledujúcich týždňoch si na nej nikto nezahrá. Týmto gestom sa zakončili Fašiangové slávnosti a začal pôst.
Ku zvláštnym zvykom, ktoré sme málokde videli sa počítali tunajšie zvyky veľkonočné. V zelený štvrtok sa zhromaždili všetci chlapci dediny na jednom konci obce a jeden za druhým s rapkáčom v ruke išli dedinou a miesto zvonenia vraj klepkali. Vo veľkonočný pondelok tu bývala hromadná oblievačka a po nej veselý tanec so spevom.
Každoročne pri domoch, kde vyrastajú driečne dievčatá sa z večera do rána objavia vysoké štíhle „Máje“, ktoré až do konca mesiaca lásky symbolicky ukazujú všetkým, že o tieto je naozajstný záujem zo strany mládencov a niekto ich má rád. Na konci mája, zvyčajne mládenicu ich aj váľajú pri muzike a tanci.
Na konci žatvy, na jeseň,sa konala slávnosť ukončenia prác na poli a zároveň oslava úrody či poďakovanie za dary zeme. Túto slávnosť poznáme ako dožinky. Po úmornej práci na poli, ktorej vrchol býval prevažne od júna do septembra, si každé jedno väčšie hospodárstvo doprialo takúto oslavu, v zmysle hesla: Najprv práca, potom zábava.
Betlehemské hry ako ľudové hry o narodení Ježiša Krista majú základ v stredovekých náboženských hrách. Tento typ vianočných hier prenáša biblický námet do pastierskeho prostredia. Hercami boli v minulosti prevažne dospelí muži (betlehemci, viflejemci, gubove, jasličkare, vertepci a pod.),neskôr ich dopĺňala mládež. Dej betlehemských hier začína predstavením pastierov, nasleduje budenie pastierov anjelom, ktorý zvestuje narodenie Krista, cesta do Betlehema, klaňanie sa a obdarovanie Ježiška v jasličkách. Hra je sprevádzaná veršovanými textami, vinšovaním a spievaním kolied, prípadne tancom. Neoddeliteľnou súčasťou boli rekvizity – masky, jasličky a palice, prípadne kyjaky, ktorými sa rytmizovalo rozprávanie i spievanie. Betlehemci – Anjel, Pastieri-Valasi, Starí Pastieri, Bača, Kubo v obrátenom kožuchu postupne obchádzali všetky domy v dedine, prípadne i v susedných obciach po štedrovečernej večeri alebo na Božie narodenie.