Kroje na Podpoľaní
Ženský kroj
Ženský kroj na Podpoľaní tvorili oplecká, ktoré boli najčastejšie biele a bez výšivky, užité z domáceho tkaného plátna.
Najstaršie boli len pospájané na spojovacích švoch výšivkou alebo paličkovanou čipkou. V Detve sa používali čipky zo Starých Hôr a Španej Doliny.
Neskôr sa už začali oplecká jemne zdobiť. Pravou ihlou ženy vyšívali drobnú krížikovú výšivku alebo hrachovinku. Nite, ktoré používali, boli ľanové a nebielené, gazdiné ich niekedy zafarbili šafranom nažlto alebo oranžovo.
Asi v roku 1870 s na územie dostala výšivka krivou ihlou a všetky ženy na Podpoľaní si ju hneď zamilovali.
Veľmi vzácne sú dnes červené oplecká, ktoré majú popri výšivke krivou ihlou v strede tkaný červený pás. Detvianky ich nosili do kostola na Turíce, na sviatok Ducha Svätého.
Vo folklórnych kruhoch je známe, že v Detve sa nosil biely kródeľ. V 19. Storočí sa už nosili aj tmavé kródle.
Brusliak, čiže živôtik si detvianske ženy šili z kartúnových látok rôznych farieb. V dvadsiatych rokoch začali používať aj brokát, zamat, kašmír a brusliaky vyšívali.
Vydaté ženy mali na hlave čepiec, ktorý sa volal kápka. Pod kápku si zakrútili vrkoče a neskôr začali používať drôtenú podložku – kotúčku.
Najstaršie kápky boli vyšívané na tyle a neskôr sa kápky hačkovali a vyšívali krivou ihlou.
Mužský kroj
Pri slove Detvan si azda každý predstaví najprv holý pupok a nemožno to nikomu zazlievať.
Detvianska košeľa, ktorá siaha iba do polovice hrude a ledva zakrýva chlapom prsia, je naozaj jedinečná.
Navyše je trochu záhadné, ako sa vlastne ocitla na Podpoľaní a prečo sa tu zachovala do dnešných čias.
Existuje viacero tvrdení. Holopupkárske košele však pravdepodobne súvisia s valašskou kolonizáciou, ktorá výrazne ovplyvnila vývoj v horských oblastiach Slovenska.
Šili sa veľmi jednoducho, stačila na ne jedna pola plátna, čo je asi šesťdesiat centimetrov široký pás látky, ktorý vychádza z krosien.
Plátno pozdĺžne prehli na dve polovice, vystrihli otvor na hlavu, zošili rukávy a košeľa bola na svete.
Mužský kroj v Detve však netvorí len košeľa. Rovnako zaujímavé sú aj plátenné gate. Volali ich gety a v páse boli široké vyše troch metrov.
Muži nosili aj súkenné nohavice s jedným rozparkom. Zo súkna sa šili čierne kabanice a súkenné haleny – širice.
Boli to dlhé biele kabáty s červenými ozdobami a veľkým štvorcovým golierom, ktorý sa v daždi prehadzoval cez hlavu.
Išlo o drahý kus odevu, ktorý vlastnili iba najbohatší gazdovia a nosili ho do kostola, na krst, či na sobáš, teda na slávnostné príležitosti.
Súkno bolo vzácne a v Detve sa minimálne stopäťdesiat rokov podomácky nevyrába. Nohavice, kabanice aj širice sa šili z kupovaného súkna, ktoré si zaobstarávali na jarmokoch.
Obce
Každa obec na Podpoľaní mala svoj špecifický kroj, ktorým sa prezentovala
Hriňová
Detva
Očová
Zvolenská Slatina
DIANA Dobiasová
3.C 2018/2022