Originálny a ľahko rozpoznateľný maliarsky rukopis
Maľba sa stala pre Vincenta van Gogha vyjadrením jeho vlastných pocitov. Svojráznym
spôsobom sa snažil o znázornenie reality. V tvorbe sa pokúšal o zachytenie vnímania
svojich bezprostredných emocií. S expresívnosťou používal línie i farby. V časoch,
keď začínal maľovať sa jeho farebná paleta skladala predovšetkým z tmavých,
temných farieb krajiny. Až v neskoršom období, keď sa presťahoval do južného Francúzska,
začal používať svetlejšie a jasnejšie farby. V tomto období znázorňoval prirodzenosť živými,
odvážnymi farbami, ktoré evokovali silné emócie a drsnú krásu.
Výrazový prostriedok maľby
Výrazné stopy na jeho štýle zanechala technika zvaná pointilizmus. Neskôr vymenil
typické bodky za svoje malé čiarky. Touto technikou namaľoval rad obrazov v lete 1887.
Nanášal vysoké vrstvy farby (impasto) a pracoval nezvyčajne rýchlo. Výrazné a temperamentné
ťahy štetcom sa nesnažil nijako zakryť ani upraviť. Často maľoval nehmotné veci ako napr. vírenie
vzduchu, dym z fajky, svetelné alebo slnečné lúče. Nemaľoval veci ako vyzerajú, priestorovú
skúsenosť podriadil expresii subjektívnych stavov. Do každého plátna vložil osobný symbolizmus
s psychologickým a duchovným posolstvom
Výrazový prostriedok maľby
Výrazovým prostriedkom van Gogha sa stala farba, jej kontrastný účinok a kompozícia. Vo svojich
dielach sa snažil o čo najbližšie priblíženie sa k prírode. Pridržiaval sa skutočnosti, ale uvedomoval
si emociálny vplyv farieb a ich expresívnosť. Modelmi mu vždy boli jednoduchí ľudia z najbližšieho okolia.
Nemaľoval ľudí s vonkajšiou krásou, ale snažil sa o zachytenie ich určitého charakterového rysu či ľudskosti.
Vo svojich dielach spracovával svoje skúsenosti, maľoval svoje túžby a zúfalstvo, osamelosť, lásku a rozrušenosť,
oddanosť, únik pred svetom, harmóniu i nekľud.