LUCIE
Robert Kodym
Albumy
ROBERT KODYM
Lenivý workholik. Natočil šestnásť albumov, pripravuje sólové album; to všetko vraj len z donútenia... Jeho meno sa stalo synonymom rockovej hviezdy; čo na tom, že mu to príde k smiechu: ,,Robert Kodym ... to znie, ako keď spadne kapeň," vraví. Je idolom dievčat aj mladších mamičiek. ,,Třeba se ti víc líbí Robert Kodym, tak klidně přijeď, nemám zlost..." spieva Ivan Hlas; aj Ondrej Hejma ho cituje v nejednej skladbe Žlutého psa... Potrpí si na image, či už sa dámam z módnych žurnálov prieči seba viac: svoje vysoké kožené topánky, čiernu teplákovú alebo čiernomodrú koženú bundu pri fotografovaní nevymení ani za elegantné sako od Versaceho. Je schopný sa kvôli tomu vzoprieť celej kapele. Dlhé tmavohnedé vlasy sú nedotknuteľné. Videli sme sa po tretíkrát v živote, keď mi krátko po tom, čo mi ktosi z bytu odniesol všetko vybavenie, venoval zosilňovač, reprobedne a magnetofón JVC; len televíziu už som si vnútiť nenechal; s vďakou som odmietol. Robert zase odmietol čokoľvek si za to vziať... Súkromie je súkromné; striktne ňom odmieta hovoriť. Dokáže sa perfektne ovládať: v súkromí aj na verejnosti. Nepovie, čo naozaj nechce, je veľmi ťažké ho vyprovokovať. Bol som svedkom, ako sa niekoľkokrát dostal do sporu s Michalom Dvořákom. Zatiaľčo klávesista Lucie kričal a odpľúval jednu urážku za druhou, jeho spoluhráč z kapely sa mu díval do očí a potom kľudne preniesol: ,,Ty ma posielaš do prdele len preto, že mám iný názor?" Flegmatik však nie je... Má silnú vôľu, skvelú pamäť, archivárske sklony... Rád hľadá poklady, skúma prírodu, je hĺbavý a premýšľaný, rozvážny. Uzaviera sa do samoty... Málokedy na Kostarike raňajkoval s ostatnými pri jednom stole; väčšinou si jedlo odniesol na izbu. A potom meditoval. >