Legendy zimnej vojny
Zimná vojna Boje Osobnosti Galéria Moja škola Projekty školy
Carl Gustaf Emil Mannerheim
Barón Carl Gustaf Emil Mannerheim (* 4. jún 1867, zámok Louhisaari Manor – † 27. január 1951, Lausanne) bol fínsky politik, diplomat a vojvodca, Fínmi uctievaný ako národný hrdina a tvorca a ochranca samostatnosti Fínska.
Je považovaný za jedného z najlepších vojvodcov 20. storočia a vynikajúceho stratéga obranných, zdržiavacích a ústupových bojov.V roku 1939 sa Mannerheimove zlé vzťahy s Parlamentom a Vládou kvôli problémom s rozpočtom stupňovali.
Mannerheim podal demisiu a odmietol ju stiahnuť, navyše sa po prvýkrát so svojimi protestami obrátil na verejnosť. Tentoraz zvíťazil, a rozpočet mu navýšili, keďže hrozba útoku zo strany ZSSR narastala. Bolo však už príliš neskoro.
Stalin s Molotovom mali na Fínsko nehorázne požiadavky a keď ich Fíni odmietli, 30. novembra 1939 ZSSR napadol Fínsko. Prezident Kallio ešte v ten istý deň vymenoval Mannerheima za vrchného veliteľa Fínskych ozbrojených síl a previedol na neho veľkú časť svojich právomocí.
Prepukla Zimná vojna a spolu s ňou prišiel jeden z najväčších debaklov v histórii Červenej armády. Jej plán na zničenie fínskej armády za 14 dní a obsadenie Helsínk do 21. decembra 1939 (mal to byť darček k Stalinovým šesťdesiatinám) skončil katastrofou neuveriteľných rozmerov napriek päťnásobnej prevahe a omnoho lepšej výzbroji Červenej armády.
Simo Häyhä
Simo Häyhä (*17. december 1905 – † 1. apríl 2002), Červenou armádou prezývaný Biela smrť , bol fínsky vojak. Je považovaný za najúspešnejšieho ostreľovača všetkých čias.
Počas Zimnej vojny preukázateľne zlikvidoval 505 vojakov Červenej armády (podľa neoficiálnej fínskej štatistiky 542). Vďaka svojim vynikajúcim streleckým schopnostiam (keďže bol vášnivý lovec) mu bola zverená úloha ostreľovača. Fínski ostreľovači patrili v tej dobe k celosvetovej elite.
Po mobilizácii v roku 1939 bol ako samostatne pôsobiaci ostreľovač pridelený k 12. pešej divízii plukovníka Stevensona, dislokovanej v oblasti okolo rieky Kollaa. V tejto oblasti bojoval od začiatku bojov zimnej vojny 30. novembra 1939 až do 6. marca 1940, kedy utrpel ťažké zranenie po zásahu trieštivou strelou sovietskeho ostreľovača do tváre.
Krátko po zranení upadol do kómy, ešte predtým však stihol nepriateľa, ktorý ho zranil, zlikvidovať. Pred jeho zranením sa ho sovietske vojská pokúšali zlikvidovať nasadením viacerých ostreľovačov, či dokonca nasadením delostrelectva.
Pri jednom zo sovietskych delostreleckých prepadov namierenom voči jeho osobe vyviazol iba s veľkým šťastím, keď črepiny granátu na viacerých miestach prederavili jeho maskovací odev, jeho samotného však nezranili.
V priebehu trochmesiacov svojho pôsobenia na fronte s pomocou svojej ostreľovačskej pušky M28 zlikvidoval 505 červenoarmejcov (podľa neoficiálnej fínskej štatistiky až 542). Ďalších 219 zo svojich obetí navyše zlikvidoval pomocou samopalu Suomi M-31.
Krátko po konci Zimnej vojny ho maršal Mannerheim povýšil z desiatnika na nadporučíka, čo predstavuje najväčší hodnostný skok v histórii Fínskej armády. Žiadneho ďalšieho konfliktu sa už nezúčastnil aj preto, že zranenie na ňom zanechalo trvalé následky.