História turistiky v Tatrách
História osídľovania oblasti Vysokých Tatier siaha až do praveku. V tomto období sa tu objavovali lovci medveďov a losov a pri love podnikali prvé výstupy do Tatier. Z tohto obdobia (mladšia doba kamenná) tu bola nájdená lebka neandertálca v Gánovciach, v súčasnosti uložená v Podtatranskom múzeu v Poprade.
11. - 16. storočie
V stredoveku sa tu okrem lovcov objavovali aj zlatokopi. Najznámejšie boli zlaté bane v oblasti Kriváňa. V 11. storočí bola v Tatrách expanzia maďarských jazdcov, územie Tatier sa teda stalo dedičstvom Uhorska. Tatranská príroda bola zaujímavá aj pre poľských vojakov, tí však boli zastavení Maďarmi. Neskôr na tomto území prebiehala nemecká kolonizácia.Najstaršou zachovanou listinou o Vysokých Tatrách je darovacia listina z roku 1209, v ktorej kráľ Ondrej II. daroval vlastnícke právo na oblasť Vysokých Tatier svojím dvoranom. História prvého vysokohorského výstupu je spojená s kežmarskou hradnou paňou Beatou Laskou, ktorá spolu so svojimi dvoranmi v roku 1565 podnikla prvý známy výlet do Vysokých Tatier – ku Zelenému plesu.
17. - 19. storočie
V roku 1615 kežmarskí študenti uskutočnili prvý horský výstup na Kežmarský štít. V roku 1664 Juraj Bucholz vystúpil na Slavkovský štít a neskôr napísal aj prvé dielo výlučne o Tatrách. V roku 1835 sa konal prvý národný výstup na Kriváň, zaznamenaný Gašparom Belopotockým. V roku 1840 vystúpil na Kriváň saský kráľ Fridrich August II. Vďaka tomuto a mylnej mienke, že Kriváň je najvyšším vrchom Tatier sa už v roku 1841 konali masové výstupy na Kriváň. Medzi najstaršie diela o Tatrách patrí zemepis kežmarského astronóma a matematika Davida Frölicha "Medulla geographiae practicae" z roku 1639.
Do Tatier nechodili len ľudia z Uhorska, ale aj mnoho vedcov z iných krajín Európy, napr. francúzsky zemepisec Baltazar Hacquet, Škót Robert Lawson (prvý doložený výstup na Lomnický štít), Španiel Karol Gimbernat, švédsky botanik G. Wahlenberg. V neskorších obdobiach sú Tatry vyhľadávané čoraz viacej ľuďmi. Sú to vedci, botanici, turisti a horolezci. Následkom rozvoja turistiky sa začínajú stavať aj prvé chaty a osady. Najstaršou tatranskou osadou je Starý Smokovec postavený v roku 1797. Základom tejto osady bola poľovnícka chata grófa Csákyho. V roku 1872 bolo vybudované Štrbské pleso, jeho základom bola tiež poľovnícka chata. Vďaka stavbe Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871 sa oblasť Vysokých Tatier ďalej rozvíjala. Vo Vysokých Tatrách bolo vďaka vhodným klimatickým podmienkam postavených v 19. storočí aj niekoľko klimatických kúpeľov a sanatórií. Sanatóriá boli väčšinou zamerané na liečbu dýchacej sústavy. Hlavné centrum liečby bolo v Novom Smokovci, ďalšie liečebne boli vybudované vo Vyšných Hágoch, v Tatranskej Polianke a na Štrbskom Plese.
Najstaršou chatou Vysokých Tatier je Rainerova útulňa nad Vodopádmi Studeného potoka, postavená v roku 1863. V súčasnosti a v nej nachádza aj malé múzeum histórie vysokohorských nosičov a horolezectva vo Vysokých Tatrách. Najvyššie položenou chatou s celoročnou prevádzkou je Téryho chata vo výške 2015 m. n. m. Prvou turistickou organizáciou bol Uhorský karpatský spolok, ktorý položil základy siete chodníkov v Tatrách a niekoľkých chát. V roku 1947 vznikla zjednotením tatranských osád obec Vysoké Tatry, predtým zle pomenovaná Starý Smokovec. V roku 1949 vznikol Tatranský národný park - TANAP.