Keď ľudia vytvorili reč, aby sa mohli navzájom dorozumievať, mali tiež potrebu vytvoriť znaky, inak povedané písmo a taktiež nájsť
vhodné materiály, aby mohli zaznamenávať svoje myšlienky. Medzi prvých predchodcov knihy patrí kameň, drevo, potom drevené alebo hlinené doštičky.
Na doštičky sa rylo rydlom alebo iným ostrým predmetom, potom sa skladali na seba a spájali sa koženými remienkami alebo krúžkami z kovu.
Na papyrus i pergamen sa písalo ručne brkom. Jednotlivé diely papyrusu či pergamenu sa potom zlepovali do pásov a navíjali do zvitkov.
Tieto zvitky sa navinovali na dve tyče a pri čítaní sa popísaný materiál odvinoval z jednej na druhú. Vznikla zvitková kniha a jedna z prvých knižných foriem.
Zlomovým sa stal vynález Johannesa Gutenberga - kníhltlač. Dovtedy veľmi zdĺhavé prepisovanie kníh už nemalo opodstatnenie.
Tlačené knihy boli lacnejšie, dostupnejšie a žiadanejšie. Vďaka tomu sa začalo rozvíjať nové remeslo - typograf, ktorý nahradil skriptora a knihár – zakončovateľ, zviazal knihu na záver.
