Leňoch dvojprstý (lat. Choloepus didactylus) je druh z čeľade Megalonychidae.

Leňochy dvojprsté majú dlhú a hustú hnedú srsť, ktorá rastie opačným smerom, ako je to obvyklé. To leňochy chráni pred dažďom, pretože môže voda stekať smerom od brucha k Chrbtu a na zem a preto sa srsť nepremočí. V prírode majú srsť zelenkastú, čo však nespôsobuje farbivo srsti, ale zelené riasy, ktoré na leňochoch rastú na povrchu v zvláštnych žľaboch a poskytujú tým leňochom ochranné sfarbenie. V zoologických záhradách však toto sfarbenie nájdeme len zriedka, keďže sú riasy veľmi citlivé na vlhkosť vzduchu a rastú iba v takej vlhkosti, aká je v pralese. Jeho srsť sa však stáva domovom aj hmyzu, napr. motýľov. Jeho telo dorastá na dĺžku približne 60 až 64 cm a jeho hmotnosť sa pohybuje okolo 6 – 8 kg.

Majú dlhé končatiny s dvomi (na predných končatinách) a tromi (na zadných končatinách) zahnutými pazúrmi, ktoré slúžia ako háčiky pri zavesení na stromoch. Leňochy dvojprsté nemajú chvost, ktorý vo vývoji pomaly úplne zakrpatel. Leňochy majú celkovo dvadsať zubov. Zaujímavé sú aj tým, že zuby nemajú potiahnuté sklovinou, ale riedkou a pórovitou zubovinou, do ktorej prenikajú šťavy z potravy a preto získavajú zuby tmavohnedú farbu. Leňochy majú v pomere k svojmu telu obrovský žalúdok, ktorý keď je naplnený môže zaberať aj celú brušnú dutinu. Ich žalúdok je rozdelený na tri oddiely a jeden slepý výbežok. Ťažko stráviteľnú stravu trávi pomocou zvláštnych baktérií a prvokov a leňoch dvojprstý sa vyprázdňuje zhruba raz za desať dní, ale veľkou výnimkou nebolo ani raz za tridsať dní. Majú premenlivú teplotu tela, ktorá aj počas dňa môže kolísať medzi 27 až 35 °C. Pri veľkom kolísaní teploty upadajú leňochy dvojprsté do strnulosti, ktorá sa na prvý pohľad podobá zimnému spánku.