Holandsko
História
Územie dnešného Holandska je severnou časťou historického Nizozemska. V staroveku tam sídlili germánske a keltské kmene, ktoré súperili o moc. V 1. storočí pred Kr. ho čiastočne ovládli Rimania, v 8. storočí sa stalo súčasťou Franskej ríše. V 10. storočí sa krajina rozdrobila na jednotlivé kniežatstvá, pričom od 12. storočia vznikali mestá, prekvital obchod a remeslá. Po niekoľkých pokusoch o zjednotenie sa celé územie Holandska dostalo roku 1477 do rúk Habsburgovcov. V polovici 16. storočia prepukla Holandská revolúcia a na severe vznikla Utrechtská únia, ktorá v roku 1581 vyhlásila Republiku siedmich spojených provincií (Holandskú republiku). Jej nezávislosť uznali aj ostatné európske veľmoci. V 17. storočí Holanďania získali veľké územia v Ázii, Afrike, Amerike a na istý čas ovládli svetový obchod. V 18. storočí ich však z mnohých dŕžav vytlačilo Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Roku 1795 sa Holandska počas Francúzskej revolúcie zmocnili francúzske vojská. Na Viedenskom kongrese bolo roku 1815 vyhlásené Holandské kráľovstvo, ktorému patrilo do roku 1830 aj Belgicko a Luxembursko.
Od roku 1830 sa stalo samostatným kráľovstvom vo svojich súčasných hraniciach. Počas prvej svetovej vojny bolo neutrálne, v druhej svetovej vojne ho obsadilo nacistické Nemecko. Do polovice 20. storočia patrilo k najväčším koloniálnym veľmociam, patrila mu napr. Indonézia alebo Surinam. Postupne však o väčšinu kolónií prišlo a dnes mu patria iba malé zámorské územia v Karibiku.
Veronika Stašiová, Gymnázium Ľ.Štúra Zvolen 2017