Tanečný folklór

V minulých storočiach, keď sa väčšina ľudových tancov vytvárala, žila podstatná časť národa na vidieku.
Ľudové tance sa viažu prevažne k vidieckym vrstvám obyvateľstva – roľníkom, pastierom, drevorubačom, uhliarom, baníkom, drotárom; remeselníkom malých miest – kožušníkom, debnárom.

História tanca:
-archívny výskum zameraný na tanec sa uskutočňoval iba okrajovo
-tanec bol takou samozrejmosťou, prastarou činnosťou, že jej málokto venoval pozornosť.
-zminulosti rozdelené na územné správne jednotky, ktoré mali určitú vnútornú a kultúrnu spolupatričnosť. Od konca 13. storočia do polovice 19. storočia to boli stolice, neskôr župy.
-folklórne oblasti sú v podstate totožné s územným rozdelením žúp.