Beagle
Pôvod:
Pôvod tohto plemena je zrejme niekde v starovekom Grécku. O malých polovných psoch, požívaných pri honoch na zajace sa zmienujú aj spisy starogréckych spisovatelov a je zrejmé, že ide o predchodcu dnešného bígla. Tieto psy však boli menšie ako dnes, a v Anglicku, kde sa dostali v roku 1066, ich lovci na konoch vozili v sedlových brašniach. Nazývali sa aj trpaslicí (alebo Elizabetiní) bígli. Vzhlad bígla, tak ako ho dnes poznáme, sa vyvinul v polovici devätnásteho storocia v polovníckych svorkách chovaných vo Velkej Británii. Tam sa taktiež formoval jednoznacný popis plemena, ktorý nám umožnuje stretávat sa s bíglom v jeho dnešnej podobe. Bígl je pravdepodobne potomkom hariérov a starých anglických duricov. Bol oblúbeným loveckým psom aj v královskej rodine, chovala ho Alžbeta I., Viliam III. Oranžský a Juraj IV. Bígl bol vždy používaný ku lovu vo svorkách, má silne vyvinutý svorkový pud a s inými psami sa znáša velmi dobre. Pre svoju vlúdnu povahu a malú velkost je, bohužial, velmi oblúbený v lekárskom výskume. Organizovaný chov tohto plemena zacal ku koncu 19. storocia, klub chovatelov bol v Anglicku založený v roku 1890 a o niekolko rokov neskôr sa toto plemeno dostalo do USA. Do bývalého Cesko-Slovenska sa dostal v roku 1965, a dnes sa chová viac ako spolocník, než ako polovný pes.
