Tanec

Ľudový tanec bol a stále je kultúrnym prejavom kolektívu, súčasťou a spolutvorcom spoločenského života. Výraz folklór vznikol spojením anglických slov folk (ľud) a lore ( znalosti). Pôvodný význam slova – „to, čo ľud vie“.

Na utváranie hudobného a tanečného prejavu malo vplyv viac činiteľov: charakter krajiny, prevládajúci spôsob obživy, vzdialenosť od hlavných miest, ustálené zvyklosti vnútri menších a väčších skupín, rodov, osád, sťahovanie obyvateľstva, zvyky a požiadavky panstva a mnohé iné skutočnosti; v neposlednom rade aj prejav výrazne nadaných jedincov, osobností –tvorcov z ľudu.V minulých storočiach, keď sa väčšina ľudových tancov vytvárala, žila podstatná časť národa na vidieku. Preto sa ľudové tance viažu prevažne k vidieckym vrstvám obyvateľstva.

Údaje o nich začínajú v 6. storočí a týkajú sa rôznych slovanských vrstiev. Pri mnohých slávnostiach starých Slovanov sa uplatňovali obradné a zábavné tance. V počiatkoch kresťanstva sa stretávame s odmietavým postojom duchovných k tancom ako pozostatkom pohanských čias.

Niektoré však v základe pretrvali až do dnešných dní (napr. v Rusku - plesy, u nás – jánske slávnosti). Ľudové tance sprevádzali svojich nositeľov doslova celým životom. Už príchod malého občana sa oslavoval párovým tancom za spevu a hry na harmonike. Pretože na krštení mali početnú prevahu ženy, neboli zriedkavé ani kolesové tance, či sólový tanec baby s varechou.Z chlapca sa stal mládenec so všetkými právami a povinnosťami slávnostným prijatím.