Koniec mágii a poverám
Kým pre niekoho bol Hippokratov prístup krokom vpred, našli sa aj takí, ktorí ho považovali za hrozbu. Popredný člen Kósskej školy sa totiž netajil tým, že chce skoncovať s poverami a magickými rituálmi. Priestor v novej medicíne mali mať iba liečivé rastliny a iné prírodné prvky, ktoré mali byť na základe stanovenej diagnózy podávané ako liek, nie využívané pri rôznych obradoch alebo rituáloch.
Aténčanov zbavil moru
Jeho prístup si postupne začal získavať dôveru aj medzi skeptikmi. Zlomom bolo vyliečenie mnohých Aténčanov od moru, ktorý sa šíril v dôsledku vojny. Po tomto úspechu sa k jeho učeniu začalo pridávať množstvo lekárov. Tí po ňom nepreberali iba liečebné postupy, ale aj vybrané etické princípy, ktoré Hippokrates považoval vo vzťahu k pacientom a iným lekárom za kľúčové.
Liečiť treba telo aj dušu
To, čo otca medicíny odlišovalo od väčšiny vtedajších lekárov, bolo aj jeho ponímanie duše ako neoddeliteľnej súčasti osobnosti. Hippokrates u svojich pacientov pozorne skúmal možnú spojitosť medzi psychickým stavom a fyzickými symptómami. Na základe zistení začal hlásať myšlienku, že telo a duša sú prepojené a že je potrebné liečiť obe časti naraz. Táto teória ale bola na rozdiel od iných poznatkov či etických princípov postupne vytlačená do úzadia.
