Slovensko
Geológia
Geologická stavbaVäčšinu územia Slovenska zaberajú Západné Karpaty, pásmové pohorie s výraznou príkrovovou stavbou, ktoré je súčasťou alpsko-himalájskej sústavy. Západné Karpaty sa delia na viacero pásiem. Vonkajšie Západné Karpaty (ležiace na vonkajšej – severnej strane Karpatského oblúka), ktoré bol vrásnené na konci paleogénu a v neogéne. Tvorí ich hlavne flyšové pásmo. Geologicky komplikované bradlové pásmo tvorí vonkajšiu hranicu Centrálnych Západných Karpát. Do Centrálnych Západných Karpát patrí okrem bradlového aj pásmo jadrových pohorí, veporské a gemerské pásmo, ktoré dovedna budujú najväčšiu a najvyššiu časť Slovenska. Tieto jednotky majú výraznú príkrovovú stavbu a pestré horninové zloženie.
Južne od nich sa nachádzajú Vnútorné Západné Karpaty, tvorené meliatským (slanským) pásmom. Spomedzi ostatných južnejších pásiem Západných Karpát na územie Slovenska zasahuje iba zemplínske pásmo vystupujúce v priestore Zemplínskych vrchov. Jednotlivé pásma sú na seba nasúvané, približne smerom z juhu na sever. Najdôležitejšie horotvorné pohyby postihli Západné Karpaty vo vrchnej jure, strede kriedy a miocéne. Po skončení hlavných horotvorných pohybov alpínskeho vrásnenia došlo v paleogéne a neogéne k vzniku viacerých zlomov, pozdĺž ktorých niektoré bloky poklesli a vytvorili tak paleogénne a neogénne kotliny. Na niektorých zlomoch došlo tiež k výlevom sopečných hornín, najmä na strednom a východnom Slovensku. Začiatkom štvrtohôr sopečná činnosť postupne ustala. Počas ľadových dôb vznikli v najvyšších pohoriach horské ľadovce. Od konca treťohôr možno sledovať prejavy eróznej a transportnej činnosti vetra a riek tak ako ich poznáme dnes.
Norbert Rogožnik - Gymnázium Ľudovíta Štúra