Vývoj

AK-47 (skratka výrazu Avtomat Kalašnikova vzor 1947) je dodnes často používaná útočná puška, ktorá bola pôvodne navrhnutá v Sovietskom zväze. História AK-47 je úzko spätá s jej konštruktérom M. T. Kalašnikovom, ktorý začal projektovať automatické zbrane už počas druhej svetovej vojny. Prvý prototyp AK-47 bol zostrojený dva roky po vojne, teda v roku 1947. Masovo sa začal vyrábať a používať v roku 1949. Pri práci na zbrani sa určite inšpiroval viacerými konštrukciami a technológiami, predovšetkým veľmi podobnou nemeckou konštrukciou Sturmgewehr 44. Na vývoji sa podieľal aj nemecký konštruktér zbraní Hugo Schmeisser, ktorý bol niekoľko rokov v sovietskom zajatí. Pre úplnosť je nutné dodať, že nemecké útočné pušky MP 43 a StG 44 boli inšpirované sovietskymi zbraňami Tokarev SVT 38, SVT-40 a AVT 40 ako aj Simonov AVS-36. Vo výzbroji ho má okrem Ruska asi 50 iných krajín, najmä krajiny východného bloku a tretieho sveta. Je to tým, že Sovietsky zväz vyvážal AK-47 do krajín, ktoré boli protizápadne orientované. Používajú ho vzhľadom na jeho silu a nízku cenu aj teroristické organizácie. Napriek tomu, že AK-47 nezodpovedá najnovším trendom vo vývoji zbraní, je v mnohých smeroch omnoho lepší ako niektoré moderné pušky. Je odolný, nenáročný na údržbu, ľahko sa s ním zaobchádza a dokáže strieľať v extrémnych podmienkach ako napr. vo vode, v piesku, v prachu alebo v silnom mraze, keď sa iné zbrane zasekávajú. Je to jedna z najpoužívanejších zbraní. Od roku 1949 dodnes vyrobili približne 80 miliónov kusov AK-47 a jeho variácií. Okrem Ruska sa vyrába približne v 20 krajinách, ale len tri mu platia licenčné poplatky. Počas počiatočnej fázy výroby sa objavilo veľa ťažkostí. Prvé modely mali puzdro záveru vyrobené z lisovaného plechu, obrábanú hlavu puzdra záveru a lisovaný rám. Problémy nastali pri zváraní častí vyhadzovača, čo spôsobilo vysokú nepodarkovosť. Miesto zastavenie výroby bolo lisované puzdro záveru nahradené asi o 2,2 libry ťažším obrábaným puzdrom záveru. Išlo o nákladnejšie proces, ale použitie obrobených častí zrýchlilo výrobu. Čiastočne kvôli týmto problémom nebol ZSSR schopný distribuovať veľké množstvo novej pušky armáde až do roku 1956. Počas tejto doby tiež pokračovala výroba pušiek SKS. Potom, čo boli prekonané výrobné problémy neobrábaných puzdier záveru, bola prepracovaná verzia označená AKM (M ako "modernizovaný") a predstavená v roku 1959. Tento nový model mal puzdro záveru lisované z plechu a šikmú úsťovú brzdu na konci hlavne, ktorá kompenzuje zdvih a spätný ráz. Okrem toho bol vylepšený úderný mechanizmus, ktorý bráni dopade kladivka na úderník pred úplným uzavretím závere pri rýchlej paľbe. Toto je niekedy označované ako "redukcia kadencie". Tiež má za následok zníženie počtu výstrelov za minútu počas automatickej paľby. AKM je tiež zhruba o tretinu ľahší ako predchádzajúci model. V 60. rokoch bol tiež predstavený ľahký guľomet RPK, zbraň typu AK-47 so silnejším puzdrom záveru, dlhší hlavňou a dvojnožkou, ktorý nahradil ľahký guľomet RPD.