Môj doggo

Hovorí sa že, najlepší štvornohý priateľ človeka je pes . My sme sa doma pred takmer 7 rokmi rozhodli mať takého priateľa. A tak sme sa vybrali do mestečka zvaného Smrdáky. Vystúpili sme z auta a vyšli k domu a privítal nás niekto koho sme vôbec nečakavali. Veľký biely pes na nás začal brechať spoza plotu . Ako sa neskôr ukázalo bola to mama dvoch malých huňatých guliek . Hneď ako sme vošli do záhrady domu tak po nás tieto guľky vyštartovali . No nechceli na nás zaútočiť , naopak, vítali nás. Po nejakom čase sme už museli ísť a tak nám dali do rúk nášho nového člena rodiny - Happyho.

Najprv sa nás bál ako myš mačky no za krátku dobu si zvykol. Rástol ako z vody a postupne objavoval nové veci ako sú gauč, chladnička či posteľ. Mal aj malého plyšového zajka ktorého ale zjedol. Najprv sme sa oňho všetci starali no teraz sa oňho starám len ja a rodičia. Je už veľký a starať sa oňho vyžaduje veľa námahy. Pri prechádzkach sním je potreba veľa trpezlivosti lebo je tvrdohlavý. Pri hodinovom česaní z neho vyjde šteniatko z chlpov a keď dôjde na návštevu u zverolekára tak sa tvári že ničomu nerozumie a vidí len dvere, cez ktoré by mohol újsť.

Na druhej strane vie človeku zlepšiť náladu, je milý a zatiaľ nás ani raz neuhryzol a ani žiadneho iného človeka. Funguje často ako antistresový vankúšik a vždy mám v škole lepší deň keď vidím ako sa na mňa pred odchodom smeje. Úprimne povedané rodinné výlety a Vianoce si bez neho nemôžem predstaviť . Pes je vážne najlepší priateľ človeka a aj keď sa oňho treba veľa starať za jeho povahu a oddanosť to stojí.