SIELNICA

História v skratke

V dávnych časoch patrila Sielnica k zvolenskému hradnému panstvu. V listinách z r. 1250 sa uvádza ako “Zelnitz”, r. 1280 ako “Sielnicza”. Pôvodne bola osadou so slobodným obyvateľstvom. Jej obyvateľmi boli želiari, ktorí pálili drevené uhlie pre zvolenské panstvo. V r. 1288 kráľ Ladislav daroval Sielnicu Kláštoru Panny Márie v Znieve v Turci.

V roku 1397 bol v obci postavený kostol v gotickom slohu, ktorý v čase tureckých vpádov obohnali múrmi so strieľňami. Sielničania sa pred Turkami ani tak neubránili a dostali sa do poplatnosti. Za protihabsburského povstania F. Rákocziho v r. 1720 bola obec vypálená.

Z tragických udalostí treba spomenúť epidémiu cholery v r. 1853, kedy v krátkom čase zomrelo 36 ľudí. V r. 1890 vyčíňal v obci veľký požiar.

V rokoch 2. svetovej vojny ilegálna činnosť obyvateľstva bola napojená na ilegálnu skupinu v Hájnikoch (Sliači). Počas SNP tu bola umiestnená jednotka veliteľa Vološina z brigády kpt. Jegorova. Obyvatelia pomáhali aj pri prácach na letisku Tri duby na Sliači.