Sliač kúpele

Dnešné Kúpele Sliač sú známe už vyše 770 rokov vďaka liečivým účinkom unikátnych minerálnych prameňov. Pozoruhodné termálne a minerálne pramene uprostred močaristých lúk a strání nad dedinou Rybáre vzbudzovali už v dávnych časoch záujem nielen okolitého ľudu, ale i učencov a pisateľov. Nevysvetliteľná príčina náhleho uhynutia vtákov a zvierat v okolí prameňov vzbudzovala záujem poverčivého ľudu. Voľný kysličník uhličitý, ktorým bolo celé okolie prameňov zamorené, bol dlho tajomstvom i pre učencov dávnych čias.

Medzi ľudmi kolovala povesť, že tam, kde sa dnes nachádzajú kúpele, bola kedysi jama s teplou vodou, v ktorej raz staršia žena, trpiaca na vodnatieľku, namáčala ľan. Nohy ponorené do vody jej vraj po vyjdení z jazierka odpuchli. Toto potom opakovala dovtedy, kým sa úplne nevyliečila. Takto nejako sa rozšírila správa, že rybárska voda má liečivú silu.

Najstaršia písomná zmienka o sliačskych prameňoch pochádza z roku 1244, z čias kráľa Bela IV., keď bol Zvolen povýšený na slobodné kráľovské mesto. Pri opise jeho okolia sa spomínajú aj minerálne pramene, ktoré miestni obyvatelia vtedy nazývali Teplicami. Podľa súdobej literatúry začali prví hostia prichádzať do rybárskych kúpeľov za účelom osvieženia, ale aj liečenia už v druhej polovici 17. storočia. Až v 18. storočí boli oficiálne uznané za liečivé.

Ich rozvoj prebiehal vďaka ich dobrej povesti veľmi rýchlo. Vyrástli desiatky nových budov, zvelaďovali sa parky a záhrady, pribúdali tisícky spokojných návštavníkov. Ich meno sa šírilo i za hranice Uhorska a potvrdzovalo sa stále platné „Vaše srdce sa cíti najlepšie na Sliači...“.