Futbal

Majstrovstvá sveta vo futbale (oficiálny anglický názov: FIFA World Cup) sú najdôležitejšou súťažou v medzinárodnom futbale. Organizuje ju svetová futbalová konfederácia FIFA. Finálový turnaj je najsledovanejšou svetovou športovou udalosťou, výrazne sledovanejšou ako Olympijské hry. Sledovanosť finálového zápasu každé 4 roky vytvára nový svetový rekord v TV sledovanosti udalosti. Sledovanosť pristátia ľudí na Mesiaci už bola mnohokrát prekonaná. Majstrovstvá sa konajú každé štyri roky, ale s prípravou na nich sa začína už skôr. Viac ako 160 mužstiev súťaží o miesta na záverečný turnaj majstrovstiev, ktorého sa zúčastní 32 z nich (od roku 1998 zvýšené z 24). Finálový turnaj hostí viac ako štyri roky dopredu vybratá krajina, ktorej mužstvo automaticky naň postupuje. V minulosti mal zaistený postup aj úradujúci majster sveta, ale kvôli rastúcej popularite futbalu v Ázii a USA, FIFA od tohto pravidla ustúpila. Viac ako 200 krajín sa už v histórii stretlo v kvalifikácii na majstrovstvá, ale iba 12 sa ich dostalo do finále turnaja a z týchto dvanástich ich len osem získalo titul majstra sveta. Kvôli tejto jedinečnosti je zisk titulu veľkým snom všetkých futbalových krajín. Šesť z ôsmich krajín, ktoré dokázali zvíťaziť na majstrovstvách, zvíťazili na turnaji vo svojej krajine. Jedinými dvomi, komu sa to nepodarilo je Brazília, ktorá je ale na druhej strane extrémne úspešná celkovo a Španielsko ktoré sa stalo prvým štátom ktorý vyhral tri medzinárodné futbalové šampionáty za sebou (EURO 2008, MS vo futbale 2010 a EURO 2012). Vo väčšine prípadov predvedie hostiteľská krajina na svojom turnaji veľmi dobrý výkon oproti svojmu bežnému. Naposledy to bolo možné vidieť na juhokórejskej reprezentácii na majstrovstvách v roku 2002. Svetovým šampionátom - čo sa víťazov týka - vládnu Európa a Južná Amerika. Juhoamerický kontinent získal zásluhou Brazílie, Uruguaja a Argentíny celkom deväť titulov, Európa ich má dvanásť. Ostatné kontinenty zatiaľ nemajú žiadny titul. Československá reprezentácia sa do histórie šampionátu najvýraznejšie zapísala v rokoch 1934 a 1962, keď sa dostala do finále turnaja, ale v obidvoch prípadoch prehrala.