Expozícia
Najprv si povedzme, ako fotka v digitálnom fotoaparáte vlastne vzniká. Svetlo (obraz) prechádza cez objektív, kde sa rôzne láme, zväčšuje, zmenšuje, až napokon dopadne na svetlocitlivý prvok - snímač, čip (v analógovej fotografii film). Slovo "expozícia" vo fotografii znamená "dej osvetlenia svetlocitlivého materiálu". Celá táto časť sa bude zaoberať tým, ako je tento svetlocitlivý materiál osvetlovaný, teda expozičnými parametrami. V takmer všetkých prípadoch, určuje to, ako bude čip osvetlený fotoaparát automaticky, a v súčasnosti to určuje na 80% správne. Problém nastáva v pripadoch, keď to fotoaparát vyhodnotí nesprávne, napríklad vtedy, keď fotíme niečo, čo stojí pred oknom, a teda fotoaparát keďže chce zabrániť príliš svetlému oknu, tak to nastaví expozičné parametre tak, že to, čo chceme odfotiť bude tmavé, a okno, ktoré nás nezaujíma bude akurát. Čo vtedy môžeme urobiť? Najjednoduchšia možnosť, ako to korigovať je korekcia epozície. Funguje veľmi jednoducho. Stačí len stlačiť tlačítko korekcie expozície, a pokrútiť otočným voličom doprava, alebo doľava tak, aby sa na displeji zobrazaila buď kladná, alebo záporná hodnota. Funguje to intuitívne. Čím je hodnota väčšia, tak tým bude fotka svetlejšia. Čím je hodnota menšia, tým bude fotografia tmavšia. Normálna hodnota korekcie expozície je samozrejme 0. Na bežných amatérskych fotoaparátoch sa hýbe korekcia expozície od -3 po 3 EV, na profesionálnych od -5 po 5 EV. EV-expozition value=expozičná hodnota. Je to jednotka v ktorej sa určuje expozícia. Momentálne nie je úplne podstané ako je definovaná, a čo presne znamená.
Poďme na expozičné parametre. Sú presne 3: čas, clona, citlivosť. Rozoberne si ich postupne:
-
Čas
Prvý expozičný parameter, ktorý funguje tak, ako by sme očakávali. Čím je čas dlhší, tak tým viac svetla dopadne na čip, a tým bude fotka svetlejšia. Pri dlhších časoch ale nastáva rozmazanie, teda že sa fotoaparát počas fotenia pohne, a nejaká časť fotky je rozmazaná. Toto sa dá samozrejme aj využiť na znázornenie pohybu (panning). Expozičný čas sa určuje v zlomkoch sekundy (1/60, 1/250, 1/8000) väčšinou odstupňovaný po 1/3 EV. Stáva sa, že je čas na fotoapárate zobrazený len v tvare '60', a to napríklad na sekundárnom displeji zrkadloviek, a znamená to 1/60 sekundy. v prípade, ak bude expozičný čas v sekundách, tak bude napísaný ako '60"', čo znamená 60 sekúnd. Bežné digitálne fotoaparáty majú rozsah času od 30" po 1/8000 s.
Volič časov na filmovej zrkadlovke Zenit 11 -
Clona
Clona je pomenovanie pre časť objektívu, ktorá reguluje množstvo svetla dopadajúce na snímač. Aj tento expozičný parameter funguje ako by sme očakávali, a teda čím je clonový otvor väčší, tým viac svetla na snímač dopadne. Problém nastáva pri značení clony. Clona sa udáva v číslach, a čím je toto číslo väčšie, tak tým menej svetla dopadá na snímač, a teda tým je clonový otvor menší. Tu nastáva niekoľko problémov, lebo keď niekto povie "veľká clona" tak nie je jasné, že či tým myslí "veľké zaclonenie"=veľké clonové číslo=málo svetla, alebo či tým myslí "veľký clonový otvor"=veľa svetla. Toto číslo nezávisí od fotoaparátu, ale od objektívu. Bežné setové objektívy ponúkajú rozsah clony od f/3,5 až po f/22.
Clonový krúžok na manuálnom objektíve Helios 44-4
Clonový krúžok na objektíve Nikkor 50mm f/1,8D -
Citlivosť
Citlivosť, ako posledný expozičný parameter udáva to, aký je snímač citlivý na dopadajúce svetlo. Čím je toto číslo väčšie, tým je snímač citlivejší. V minulosti sa udávala vo veľa jednotkách (ASA, DIN...) ale v súčasnosti sa udáva v jednotkách ISO. Čím je citlivosť väčšia, tak tým ale dochádza k väčšiemu šumu. V prípade analógového média (filmu) nie je možné meniť citlivosť filmu, okrem push-pull procesu pri vyvolávaní. Citlivosti filmov sa pohybujú od 25 po 800 pre bežné použitie, alebo po 3200 pri špecializovaných filmoch. Pri vysokých citlivostiach je výrazné filmové zrno, ktoré ale vo väčšine prípadov nie je až tak škodlivé, (dokonca je často vnímané ako divácky príťažlivé). Citlivosť digitálneho snímača je možné meniť, obvykle od 100 po 6400. V prípade vysokých citlivostí dochádza k digitálnemu šumu, ktorý nie je vnímaný tak pekne, ako filmové zrno, a po 100% zväčšení sú to náhodne rozmiestnené modré, červené a zelené bodky.