Napriek tomu, že vznik obce Kriváň sa datuje až od roku 1955, kedy sa osamostatnila od Detvy (založenej r. 1638). Vígľašské panstvo malo v obci majer a zriadilo nadlesný úrad, ktorý zamestnával niekoľko hájnikov. Ťažba dreva na Poľane si vyžiadala výstavbu veľkého drevoskladu pri železničnej stanici v Kriváni.
Druhá svetová vojna zasiahla obec najmä počas SNP a pri oslobodzovaní 2.–10. februára 1945, kedy sa v okolí odohrali prudké boje. Tragické následky malo nemecké bombardovanie 25. februára 1945, kedy zahynulo 9 robotníkov pri oprave vyhodeného tunela a niekoľko ďalších ľudí v zbombardovaných domoch. Od 1. januára 1955 sa rozhodnutím Krajského národného výboru v Banskej Bystrici osady Kriváň a Korytárky osamostatnili od Detvy a vytvorili samostanú obec Kriváň. V obci vznikol i Matričný úrad (zahrňujúci aj Korytárky), ktorý eviduje narodenia, sobáše a úmrtia.
V jeseň 1955 sa dokončila výstavba menšieho kultúrneho domu. V obci sa zriadil závod ČSAD Kriváň (neskôr presťahovaný do Detvy) a rozšíril sa drevosklad - Lesný závod Kriváň, dnes rozlohou najväčší na Slovensku.
Základná škola má už vyše storočnú tradíciu a záznamy o jej prvej budove (drevenej) siahajú do roku 1895. Predtým sa vyučovalo v súkromnom dome v zimných mesiacoch. V roku 1901 pre školu zakúpil uhorský štát od Martina Gáboríka pozemok nad železničnou stanicou a postavil murovanú budovu. Bola poškodená v lete 1919 pri vpáde maďarských boľševikov a v lete 1945, keď slúžila pre ubytovanie maďarských zajatcov opravujúcich tunel. Na jeseň r. 1963 bol otvorený nový školský areál pre spádovú oblasť Detva - Piešť II., neskôr aj Korytárky a Podkriváň.
Po roku 1989 sa zrealizovala výstavba kostola. Chrám bol vysvätený 9. júla 1995 a je zasvätený našim vierozvestom sv. Cyrilovi a Metodovi. Zároveň bola zriadená aj nová farnosť (odčlenením od detvianskej) s filiálkou Korytárky, kde bol v r. 1998 vysvätený novopostavený kostol Karmelskej Panny Márie. Farnosť v spolupráci s obcou od r. 1994 usporiadáva Cyrilometodské dni, v ktorých programe je aj svätá omša na vrchu Mních pri vyrezávanom 8 m vysokom dvojkríži.
Petra Kalamárová