Levanduľa

História levandule

Historória
Levanduľa pochádza zo západného Stredomoria ako prví objavili liečivé účinky levandule Rimania. Používali ju ako antiseptikum, repelent či pri praní. Názov levanduľa pochádza z latinského slova “lavare“, čo znamená umývať sa. Prvá písomná zmienka o použití levandule na lekárske účely pochádza od gréckeho lekára Dioscoridesa (77 rokov pred n.l.), ktorý zbieral liečivé bylinky celého Stredomoria. Vo svojich poznatkoch písal o levanduli a jej upokojujúcich účinkoch na bolesti hlavy a krku. Pri povrchovej aplikácií je v vhodná na popáleniny a čistenie otvorených rán. Starí Rimania, používali aromatické oleje v kúpeľoch, na masáže, prevoňanie miestností, vlasov a postelí. V Ríme bola levanduľa vzácnou komoditou. Starý Gréci, Rimania ale aj Peržania používali spaľovanie levandule v miestnosti chorého, aby dezinfikovali vzduch. Podobným spôsobom sa levanduľa používala aj v dobách moru. V Egypte sa používala levanduľa na výrobu parfumov ako prísada do kozmetiky ale aj na balzamovanie mŕtvych. V 17 – 18 storočí bola vôňa levandule jednou z najobľúbenejších vôni a dámy si z nich pripravovali levanduľové kúpele, aby si zachovali mladosť a sviežosť. Neskôr sa levanduľa dostala aj do nášho kraja, kde ju môžeme obdivovať v záhradkách. Staré mamy ich dávali do skríň s oblečením aby odpudzovali mole alebo do vankúšov pre pokojný a nerušený spánok. Počas druhej svetovej vojny sa používali tampóny napustené levanduľovým olejom akoantiseptikum na rany.