Adolf Hitler

Vzostup

Po skončení vojny striedal zamestnania, živil sa hlavne ako dôverník Reichswehru (armáda a námorníctvo) v Mníchove. Bola to funkcia spojky medzi armádou a vládou revolučnej Nemeckej republiky rád v Bavorsku vedenej židovským predsedom vlády Eisnerom, ktorého pohrebu sa Hitler 26. februára 1919 zúčastnil.

Po drvivej porážke Nemeckej republiky rád v máji 1919 denuncioval pred súdom svojich kamarátov z pluku za to, že spolupracovali práve s Nemeckou republikou rád. Potom sa dokázateľne niekoľko krát stretol s veliteľom oddelenia vyšetrovania (Aufklärungsabteilung) Reichswehru Karlom Mayrom, čo viedlo k domnienkam, že sa stal dôverníkom tajnej služby. Isté je, že v júni a júli 1919 absolvoval „antiboľševistické školenia“ na mníchovskej univerzite a v septembri 1919 prenikol do Nemeckej robotníckej strany (Deutsche Arbeiterpartei – DAP), ktorú sledovali Mayrovi dôverníci ako možný zdroj boľševizmu a spartakizmu. Táto socialisticko, nacionalisticko a xenofóbno-antisemitsky orientovanej strana mala málo členov a tak v októbri 1919 Hitler namiesto donášania sa stal jej 55. straníkom (s Mayrovým súhlasom). Do strany ho prijal predseda Anton Drexler, pretože na zhromaždeniach, konaných väčšinou v krčmách, sa Hitler prejavil ako dobrý rečník, už vtedy so svojou typickou gestikuláciou.

V roku 1920 Hitler vypracoval program strany a k názvu strany pridal prívlastok národnosocialistická (Národnosocialistická nemecká robotnícka strana - Nazionalsozialistiche Deutsche Arbeiterpartei – NSDAP). V decembri 1920 kúpila NSDAP zadĺžené noviny Völkischer Beobachter za 155 000 mariek a postupne získavala vplyv a tisíce nových priaznivcov. Keď Hitlera v decembri 1920 prepustili z Reichswehru, živil sa už svojimi prejavmi. V roku 1921 sa zmocnil vedenia strany, tým, že v nej zaviedol "vodcovský princíp" a Drexlera odsunul za čestného predsedu. Teraz už bol vedúcou osobnosťou v Bavorsku, ale mimo neho bol podceňovaný.

Ako vodca nemeckého nacizmu viedol v Mníchove neúspešný takzvaný "pivný" alebo Ludendorffovov pokus o puč, pri ktorom 9. novembra 1923 pri prestrelke s políciou zomrelo 16 pučistov a 4 policajti. Hitler sa len zranil pri páde ale udalosť neskôr využil propagandisticky legendou o zastrelených martýroch a krvavej zástave (Blutfahne). Po dvoch dňoch bol zaistený a keďže v tom čase súdy v Nemecku boli veľmi mierne voči pravicovému extrémizmu (sudca si dokonca od Hitlera vypočul kritiku, že je Žid), dostal Hitler len 5 rokov vtedy existujúceho tzv. väzenia cti v Landsbergu (kde nebolo treba pracovať a pod.). Vo väzení písal svoju knihu Mein Kampf, ktorá sa pôvodne mala volať Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti. Kniha zhŕňa Hitlerove radikálne šovinistické, antisemitské a rasové tézy a propaguje militarizmus. Odsedel menej ako 9 mesiacov - 20. decembera 1924 bol prepustený za dobré správanie.

Po prepustení sa obával, že by mohol byť z Bavorska vyhostený do Rakúska, kde by bol bezvýznamný a v roku 1925 si dal odňať rakúske občianstvo, nemecké však získal až roku 1932, keď sa zamestnal na Úrade pre kultúru a meranie krajiny v Braunschweigu. Vybavením nemeckého občianstva bola poverená Hitlerova podporovateľka Magda Quandtová (neskoršie manželka ministra propagandy Josepha Goebbelsa.)

Vo februári 1925 sa NSDAP ako jedinej z extrémistickych strán podarilo po Ludendorffovom puči dosiahnuť zrušenie zákazu svojho pôsobenia. NSDAP vydávala nové preukazy aj členom iných strán a prevzala a zreorganizovala aj ozbrojené oddiely SA a SS. Hospodárska kríza roku 1929 umožnila strane dostať sa k moci – vo voľbách do ríšskeho snemu roku 1932 sa NSDAP s 37,4 % hlasov sa stala najsilnejšou stranou a ríšsky prezident Paul von Hindenburg Hitlera 30. januára 1933 menoval ríšskym kancelárom.