K Anglicku mám špecifický vzťah, pretože som v tejto krajine strávila 4 mesiace. Študovala som v prímorskom meste Bexhill, neďaleko mesta Hastings, pri ktorom sa odohrala slávna bitka. Navštevovala som školu Bexhill College, ktorá ma už od začiatku fascinovala všetkými vecami, ktoré sa v nej dali robiť, Táto škola bola prispôsobená pre asi všetkých žiakov a všetky typy predmetov. Mala vlastné telocvične a veľa ihrísk, obravksú posilovňu, domáce zvieratá, vybavenie pre všetky hodiny, veľkú knižnicu s počítačmi, každá trieda mala k dispozícií 20 notebookov, bolo tu nahrávacie štúdium, televízne štúdium a dokonca mala škola aj vlastné divadlo. O rozdieloch medzi štúdiu v Anglicku a na Slovensku myslím, že ani nemusím hovoriť a tak vám rovno poviem niečo o krajine.

Anglicko ma nikdy veľmi nebralo a nechcela som ho až tak navštíviť, no zmenilo sa to, keď som išla bratovi na graduation na Cambridge. Bola som tam síce len 3 dni no toto študentské mestečko ma ohúrilo hneď. Celá ta atmosféra vo mne vyvolávala pocit, že som mala chuť tam rovno zostať. Večernými prechádzkami mestom som vždy stretla študentov, ktorý v plášťoch ako z Harryho Pottera prechádzali mestom a vyvolávali pocit rešpektu. Samotná slávnosť- graduation prebiehala v honosnom štýle a rovnako aj spoločný obed. Táto skúsenosť ma tak trochu motivovala, aby som sa aj ja vrátila do Anglicka a študovala tam.

Ja som si však vybrala práve mesto Bexhill on Sea. Je to malé mesto, ktoré sa však nachádza priamo pri mori a tak som sa po škole veľakrát vybrala s kamarátmi na pláž, kde sme sa vyhrievali na slnku a užívali si pokoj mora. Bexhill však nemal toho až tak ponúknuť a tak sme sa často presúvali do Hastings. Mesto Hastings je pre mňa srdcovka. Nielenže mám v tomto meste strašne veľa zážitkov, no má aj čo ponúknuť. Keďže to nieje turisticky až tak vychytené mesto, nebolo tam nikdy veľmi veľa ľudí a tak som si mohla nerušene vychutnávať toto mesto. Už pri vstupe autobusom sa ide popri mori a nádhernej pláži, pri ktorej boli vždy neskutočné západy slnka. Rovno nad mestom sa črtal hrad a pri ňom kopec, ktorý sa stal mojim najobľúbenejším miestom. Často sme tam večer chodili, užívali sa západ slnka a sledovali, ako sa mesto postupne zahaľuje do tmy. Čarovné bolo v Hastings aj Old Town- mestská časť, kde akoby zastal čas. Okrem nádherných kaviarní, kde každá ponúkala to svoje, jedna krásny výhľad z okna, v ďalšej ste zakopávali o množstvo kníh, nám táto časť ponúkala aj staré obchody s platňami, či so starožitnosťami. Toto mesto sa stalo pre mňa druhým domovom a každá ulica, po ktorej som prechádzala vo mne vyvoláva spomienky.

Nemôžem ešte zabudnúť na dedinu, v ktorej som bývala. Táto dedinka s názvom Sedlescombe má síce 1500 obyvateľov, no napriek tomu má reštauráciu a hotel. Premávka tu často viazla, pretože práve táto dedina bola domovom pre husi, ktoré sa tu vždy premávali po celej dedine a nerušili ich ani autá ani ostatní obyvatelia. Mala som to šťastie, že som bývala v pomerne veľkom dome na Aglicko a z presklenenej obývačky sa nám naskytoval krásny výhľad na záhradu. Neďaleko domu bola aj lúka a tak víkendy v Sedlescombe boli pre mňa vždy v znamení oddychu v prírode. Pohľad na Anglicko sa mi teda veľmi zmenil a to hlavne kvôli všetkým spomienkám ktoré som tam zažila a kamarátom. Je to krajina, do ktorej sa určite chystám nie raz vrátiť a na ktorú vždy budem spomínať ako na môj druhý domov.