Vo svete čarodejníkov sa zázračné zvery pohybujú možno nie tak voľne a nie je ich tak veľa ako vo svete muklov, ale preto sú asi zaujímavejšie. Môžeme sa poďakovať pánovi s menom Maurice Leonard Orlando Kornelis Scamander, ktorý sa tak veľmi zaujímal o tzv. magizoológiu - teda zoológiu zo sveta čarodejníkov, a poskytol nám vynikajúcu príručku o fantastických tvoroch (kniha Fantastické zvery a ich výskyt - pozri časť stránky Sprievodné publikácie).
Zázračných zverov je, podľa kníh J. K. Rowlingovej, vo svete čarodejníkov veľmi veľa, preto z nich uvediem len zopár z tých najzaujímavejších a najvýznamnejších.
Pre viac informácii odporúčam prečítať knihu Fantastické zvery a ich výskyt alebo navštíviť stránku Priori Incantatem , kde okrem iného nájdete podrobný opis všetkých fantastických zverov.
Známy aj ako kráľ hadov. Mimoriadne nebezpečný obrovský plaz, ktorý sa vyliahne z kuracieho vajca, keď ho vysedí ropucha. Bazilisk je jasnozelený had, ktorý dorastá až do dĺžky pätnástich metrov. Samec sa od samice odlišuje šarlátovým chocholom na hlave. Má mimoriadne jedovaté zuby, ale jeho najnebezpečnejšou útočnou zbraňou je pohľad do veľkých žltých očí. Každý, kto sa do nich pozrie, ihneď umrie. Ak má bazilisk dostatok jedla (žerie všetky cicavce, vtáky a väčšinu plazov), môže sa dožiť vysokého veku. Pestovanie baziliska bolo ilegálne už od stredoveku. Okrem znalcov parselčiny bazilisky nemôže ovládať nikto. Sú nebezpečné aj pre väčšinu čiernych mágov.
Fénix je nádherný vták, veľký ako labuť, so šarlátovým perím, dlhým zlatým chvostom, zobákom a pazúrmi. Hniezdi na vrcholoch hôr a vyskytuje sa v Egypte, Indii a Číne. Dožíva sa mimoriadne vysokého veku, pretože sa môže znovuzrodiť. Keď mu začína zlyhávať telo, vzbĺkne a z popola povstane znovu ako mláďa. Fénix je láskavý tvor, ktorý nikdy nikoho neusmrtil a žerie iba rastliny. Tak ako diricawl môže zmiznúť a znova sa zjaviť, kedy sa mu zachce. Spev fénixa má čarovnú moc - údajne zvyšuje odvahu človeka s čistým srdcom a zasieva strach do sŕdc nečistých. Slzy fénixa majú silné liečivé vlastnosti.
Grifon pochádza z Grécka, predné nohy a hlavu má ako orol, ale telo a zadné končatiny levie. Nielen sfingy (pozri ďalej), ale aj grifonov čarodejníci často zamestnávajú ako strážcov pokladov. Hoci je grifon dravý, vieme, že istá skupinka skúsených čarodejníkov sa s jedným spriatelila. Grifoni sa živia surovým mäsom.
Vlasťou hipogrifa je Európa, hoci v súčasnosti je rozšírený po celom svete. Má hlavu ako velikánsky orol a telo koňa. Možno ho skrotiť, ale o to by sa mali pokúšať iba odborníci. Keď sa približujete k hipogrifovi, musíte mu hľadieť do očí. Úklon naznačuje dobré úmysly. Ak hipogrif pozdrav opätuje, bezpečne môžete pristúpiť bližšie. Hipogrif vyhrabáva hmyz, ale žerie aj vtáky a malé cicavce. Hipogrify si stavajú hniezdo na zemi a znesú doň jediné veľké a krehké vajce, z ktorého sa mláďa vyliahne za dvadsaťštyri hodín. Mladý hipogrif vie lietať už po týždni, no dlhšie cesty s rodičmi zvláda až po niekoľkých mesiacoch.
Chiméra je zriedkavo sa vyskytujúca grécka obluda s levou hlavou, kozím telom a dračím chvostom. Je zlá a krvilačná, preto mimoriadne nebezpečná. Poznáme iba jeden prípad, keď sa podarilo chiméru usmrtiť. Vajcia chiméry patria do zoznamu nepredajného tovaru kategórie A.
Chumáčik sa vyskytuje na celom svete. Je guľatý, pokrytý kožušinou horčicovej farby a je krotký. Dobre znáša maznanie a pohladzovanie. Je ľahké sa oň starať, a keď je spokojný, potichu si brumká. Občas sa spod chumáčikovej kožušiny vynorí veľmi dlhý tenký ružový jazyk, plazí sa po dome a hľadá jedlo. Je to hotový vysávač a počnúc zvyškami jedla až po pavúky zožerie všetko. Práve preto je chumáčik po celé generácie miláčikom čarodejníckych detí a stále zostáva veľmi obľúbeným domácim zvieratkom.
Kentaur má ľudskú hlavu, trup a ruky na konskom tele rôznych farieb. Kentauri sú inteligentní, vedia rozprávať a prísne vzaté, nemalo by sa o nich hovoriť ako o zveroch, lenže Ministerstvo mágie ich medzi zvery zaradilo na ich vlastnú žiadosť. Kentaur je obyvateľ lesov. Údajne pochádza z Grécka, hoci v súčasnosti nájdeme spoločenstvá kentaurov v mnohých častiach Európy. Čarodejnícke vlády každej krajiny, kde sa vyskytujú, im pridelili oblasti, kde ich nebudú obťažovať muklovia. Kentauri však veľmi nepotrebujú ochranu čarodejníkov, pretože sa vedia pred ľuďmi ukryť sami. Zvyky kentaurov sú zahalené tajomstvom. Vo všeobecnosti rovnako nedôverujú čarodejníkom ako muklom. Zrejme nerobia medzi nami veľký rozdiel. Žijú v desať- až päťdesiatčlenných stádach. Údajne sú veľmi schopní čarovní liečitelia, veštci, lukostrelci a astronómovia.
Je to pravdepodobne najnebezpečnejší zver na svete. Obrovský východoafrický leopard sa napriek svojej veľkosti pohybuje nečujne a jeho dych spôsobuje také prudké ochorenie, že dokáže vyhubiť celé dediny. Doteraz na jeho porazenie muselo spojiť všetky sily najmenej sto skúsených čarodejníkov.
Zlatý ohniváčik je mimoriadne vzácny, chránený druh vtáka. Je celý okrúhly, má veľmi dlhý tenký zobák a oči ligotavé ako drahokamy. Vie veľmi rýchlo lietať a vďaka otáčajúcim sa kĺbom na krídlach mimoriadne rýchlo a šikovne mení smer. Perie zlatého ohniváčika a oči majú takú vysokú cenu, že jeden čas hrozilo jeho úplné vyhubenie. Čarodejnícka verejnosť však zavčasu postrehla nebezpečenstvo a tento druh je chránený. Najvýznamnejším ochranným počinom bolo, keď tohto žiarivého vtáka nahradili v metlobale zlatou strelou12. Rezervácie ohniváčikov sa nachádzajú na celom svete.
Okamia sa vyskytuje na Ďalekom východe a v Indii. Operený dvojnohý tvor s krídlami a hadím telom dosahuje dĺžku piatich metrov. Živí sa prevažne potkanmi a vtákmi, hoci je známe, že unáša aj opice. Okamia je agresívna voči každému, kto sa k nej priblíži najmä keď si chráni vajcia so škrupinkami z najčistejšieho jemného striebra.
Egyptská sfinga má ľudskú hlavu na levom tele. Po vyše tisíc rokov ju čarodejníci a čarodejnice využívali na stráženie cenností a tajných skrýš. Je mimoriadne inteligentná a má veľkú záľubu v hádankách a hlavolamoch. Zvyčajne je nebezpečná iba keď je ohrozené to, čo stráži.
Stromostrážca je ochranca stromov. Vyskytuje sa najmä na západe Nemecka a v niektorých škandinávskych lesoch. Je mimoriadne ťažké ho zahliadnuť, pretože je malý (najviac dvadsať centimetrov), telíčko má z kôry a vetvičiek s dvoma malými hnedými ligotavými očkami. Stromostrážca sa živí hmyzom, je to mierumilovné a mimoriadne plaché stvorenie, ale ak nejaký drevorubač alebo ošetrovateľ stromov ohrozuje strom, v ktorom žije, podľa rozprávania mnohých poškodených osôb naňho skočí a dlhými špicatými prstami mu driape oči. Ak mu však čarodejník alebo čarodejnica ponúka larvy píloviek, dovolí im vziať si z jeho stromu drevo na prútik.
Tvor podobný koňovi, hoci trochu pripomína plaza. Nemá svalovinu, rebrá mu obopína čierna koža a spod nej vytŕčajú všetky kosti. Má dračiu hlavu a veľké biele oči bez zreníc. Zo šije mu vyrastajú mohutné kožovité krídla. Testraly vidia iba tí ľudia, ktorí videli smrť. Často sa môžeme stretnúť s poverami, že prinášajú nešťastie a sú veľmi nebezpečné. V skutočnosti sú veľmi inteligentné a užitočné. Majú výborný orientačný zmysel, stačí im povedať, kam chcete ísť a oni vás tam odnesú.
Vlkolak sa vyskytuje na celom svete, hoci údajne pochádza zo severnej Európy. Ľudia sa menia na vlkolakov iba po uhryznutí. Nedá sa to nijako vyliečiť, hoci súčasný vývoj vo výrobe elixírov najhoršie príznaky do značnej miery zmiernil. Raz za mesiac pri splne sa postihnutý, inak duševne zdravý a normálny človek alebo mukel mení na vražedného netvora. Vlkolak takmer jediný spomedzi fantastických tvorov aktívne vyhľadáva človeka, ktorého uprednostňuje pred ostatnými korisťami.
Víla je drobný ozdobný zver s malou inteligenciou16. Čarodejníci si ich často pričarúvajú a zdobia si nimi obydlia. Zvyčajne sa usídľujú v lesoch alebo na čistinách. Dosahujú veľkosť dva až dvanásť centimetrov, ich telo je miniatúrnou kópiou ľudského, majú však veľké krídla ako hmyz, ktoré podľa druhu víly bývajú priesvitné alebo pestrofarebné. Víla má iba slabé čarovné schopnosti, určené na odstrašovanie dravcov, ako je napríklad auguruj. Je škriepna, ale mimoriadne márnivá, preto všade, kam ju volajú, veľmi ochotne poslúži ako ozdoba. Napriek ľudskej podobe víly nevedia rozprávať, so svojimi sestrami sa dorozumievajú vysokým bzučivým zvukom. Víla kladie na spodnú stranu listov naraz až päťdesiat vajíčok. Z nich sa vyliahnu larvy žiarivých farieb. Po šiestich až desiatich dňoch sa zakuklia a z kukiel po mesiaci vylezú úplne vyvinuté dospelé jedince s krídlami.
Vodní ľudia (známi aj ako sirény, selkie, merrowi) existujú po celom svete a výzorom sa odlišujú asi tak ako suchozemskí ľudia. Ich zvyky a obyčaje sú pre nás dosiaľ rovnakou záhadou, ako je to u kentaura, hoci znalci jazyka vodných ľudí hovoria o vysoko organizovaných spoločenstvách rôzneho rozsahu podľa veľkosti ich prirodzeného prostredia. Niektorí majú údajne dômyselne postavené obydlia. Tak ako kentauri aj vodní ľudia odmietli zaradenie medzi bytosti a uprednostnili kategóriu zverov. Najstarší vodní ľudia, o ktorých máme záznamy, sú sirény (Grécko) a v teplejších vodách nachádzame krásne morské panny, ktoré tak často muklovia.