Švajčiarsko

Tri pôvodné kantóny boli Uri, Schwyz a Unterwalden, ktoré sa v roku 1291 po smrti nemeckého kráľa Rudolfa I. spojili na ochranu svojich «starých práv». Listina k tomuto spojenectvu, takzvaný 'spojenecký list', je datovaná na začiatok augusta 1291. Podľa legendy sa prísaha konala na hore Rütli. Do povedomia verejnosti sa dostala táto legenda po uverejnení divadelnej hry «Wilhelm Tell» v roku 1804 z pera Friedricha Schillera. V 19. storočí sa 1. august 1291 určil ako dátum vzniku starej federácie a tento dátum sa stal národným sviatkom. Spočiatku nebolo smerované proti Habsburgom, ale o spojenectvo pre neisté časy po voľbe nového kráľa. Vskutku po Rudolfovi nasledovala neistá doba s meniacimi sa vládcami.

Opätovné pokusy Habsburgovcov o podrobenie si Federácie stroskotali v bitkách pri Sempachu (1386) a Näfelse (1388). Federácia postupne dobyla ďalšie habsburské územia: Aargau (1415) a Thurgau (1460), ktoré sa začali nazývať Poddanské krajiny alebo aj Spoločné panstvo. Ako tzv. Spojenecké kantóny boli k Federácii pripojené: Oberwallis (začiatok 15. storočia), St. Gallen (1454) a rétske spolky (1497/98). Vďaka víťazstvám nad Karolom Smelým, burgundským vojvodom, v rokoch 1476 – 1477 v bitkách pri Grandsone, Murtene a Nancy začala federácia novú expanziu. Ku Švajčiarsku boli pripojené: Unterwallis (1476), Freiburg a Solothurn (1481), Schaffhausen a Bazilej (1501) a Appenzell (1513).