Kakao

Kakaovníky pochádzajú z Južnej Ameriky, kde rástli na úbočí Ánd v povodí riek Amazonka a Orinoco. Do Ameriky boly dovezené starovekou Mayskou civilizáciou, neskôr rozšírené na území Mexika Toltéky a Aztéky. Kakao bolo v Strednej Amerike veľmi dôležitou komoditou. Španielske kroniky udávajú, že na slávnostnom otvorení Montezumy II., vládca Aztékov, nebolo iných nápojov, než čokolády, podávané v zlatých pohároch so zlatou lyžičkou. Dochucované vanilkou a korením, podávaná čokoláda bola našlahaná do lahodnej peny, ktorá sa rozpúšťala v ústach. Každý deň tak bolo pripravené aspoň 50 šálkov čokolády pro krála a ďalších 2000 pre šlachtica jeho dvora. Do Európy čokoládu priviezli Španieli a tá sa rýchlo (už v 16. storočí) stala veľmi obľúbeným nápojom. Španieli tiež doviezli kakaovníky do oblasti Zadnej Indie a Španielskej východnej Indie (predovšetkým na Filipíny). Kakaové bôby prenikly dokonca i do alchymie, kde sa stali známymi pod menom čierne zrno. Kakaovník bol systematicky pomenovaný až v 18. storočí švédskym prírodovedcom Carlom Linné, ktorý ho nazval Theobroma cacao alebo „potrava bohov“. V bežnom dennom živote sme si zvykli konzumovať kakao nielen ako výživný lahodný nápoj, ale pochutnávať si na bohatom sortimente čokoládových výrobkov. Kakaovník (Theobroma cacao) je vždy zelený, husto olistený strom. Divoko rastúci kakaovník dosahuje výšku až 15 metrov. Ružové kvety vyrastajú v trsoch na tenkých stonkách vyspelého dreva z pazúch listov a pupencov postranných vetvičiek. Kvety bez vône sa začínajú rozvíjať v popoludňajších hodinách, ich ďalší vývin prebieha v noci, kedy sú opeľované rôznym hmyzom. Plod kakaovníka sa podobá veľkému struku, je to nepukavá krátko stopkatá tobolka rôzneho tvaru a povrchu. Dorastá do dĺžky 10 až 28 cm a váži 300 až 500 g. Povrch plodu tvorí tuhá, nepukavá, hladká alebo kožovitá šupka. Farba plodu býva rôzna podľa odrody a stupňa zrelosti. Nezrelé plody sú väčšinou zelené, u niektorých odrôd červené, zrelé plody sú žlté, červené až hnedé, niekedy žíhané alebo pruhované. Vo vnútri plodu sú semená – kakaové bôby – zoskupené v 5 až 8 pozdĺžnych radoch po 10 až 14 semenách. V plode sú semená uložené v ľahko skvasiteľnej cukornatej dužine. Semená obsahujú tuky, bielkoviny, škrob, triesloviny, teobromin, kofein a organické kyseliny. Čerstvé sú takmer bez vône, charakteristickú kakaovú vôňu a chuť získavajú až úpravou t.j. fermentáciou, sušením a pražením. Kakaovník sa pestuje vo vlhkých tropických oblastiach. V dobe objavenia Ameriky (r.1492) sa bežne pestoval v nižšie položených stredoamerických oblastiach. Zakrátko po objavení Mexika bol kakaovník z tejto krajiny prenesený na Západ, a to údajne na Celebes (r.1560), na Filipíny, Cejlon a do ostatných juhoázijských krajín. V 17 storočí sa kakaovník rozšíril na Veľké a Malé Antily, ďalej na ostrov Fernando Po a na západné africké pobrežie. Začiatkom 19. storočia sa začal kakaovník intenzívne pestovať v rôznych oblastiach západnej Afriky, a to v roku 1879 na Zlatom pobreží a v r. 1883 v Nigérii. Dnes sa pestuje v Amerike, Afrike, Ázii i v Austrálii. Kakaovník je pralesnou rastlinou. Jeho plody dozrievajú po celý rok za 5 až 9 mesiacov po odkvitnutí. Zber zrelých plodov začína u päť alebo šesťročných stromov, plné výnosy sú však až po dvanástich rokoch. Strom rodí dvadsať i viac rokov. Priemerný ročný výnos z jedného stromu sa pohybuje od 0,26 do 1,5 kg suchých kakaových bôbov. Na záskanie 1 kg suchých trhových bôbov je potrebných 20 až 30 kg čerstvých bôbov. Ďalším spracovaním vylúskaných semien sa získavajú kakaové bôby ako ich poznáme u nás.