História

"Ľudia už v minulosti vedeli, prečo si vymýšľali takú zábavu, akou sú piesne, tance, hry...jednoducho si chceli spríjemniť chvíle pri namáhavej práci a v ťažkej dobe."

Zmienky o ľudových tancoch sa začínajú v 6. storočí a týkajú sa rôznych slovanských vetiev. Pramene z predfeudálneho a ranofeudálneho obdobia hovoria o Slovanoch ako o tanečníkoch a hudobníkoch. Pri rôznych oslavách starých Slovanov sa uplatňovali obradné i zábavné tance.

Svedectvo, ktoré o Slovanoch vydal napríklad Arab Al-Bekri v 11. storočí, hovorí, že Slovania sa radujú a veselia pri spaľovaní mŕtvoly, lebo veria, že sa božstvo zmilovalo nad nebohým. Pohrebný tanec na Slovensku sa spomína i v 17. a 19. storočí.“

„Zo 16. storočia existujú zmienky o tancoch na priadkach, trvajúcich až do polnoci. Podľa nich sa ani svadby nezaobišli bez náruživého tanca. Zvlášť cenným slovenským tancom, ktorý sa spomína na začiatku 16. storočia a je všeobecne rozšírený v slovenskom etniku, je mužský sólový, dvojicový, štvoricový i skupinový tanec odzemok – tanec našich valachov. Ľudová tradícia ho pozná pod viacerými názvami, ktoré hovoria o jeho funkcii, sprievodných piesňach a nevyhnutných rekvizitách (po valasky, hajdúsky, hajdúch, jánošíkovský, zbojnícky, Jánošíkov tanec, čuškový, valaškový, palicový, okolo fľašky, okolo pohárikov, okolo klobúka, juhásky atď.). výnimočne ho tancovali i ženy, alebo sa k sólistovi pripojila tanečnica.