ZVOLEN
Zvolenský zámok
Zvolenský hrad alebo Zvolenský zámok je hrad (zámok) nachádzajúci sa v centre Zvolena. Je to národná kultúrna pamiatka.
Poloha
Nachádza sa na vyvýšenej terase na južnom konci Námestia SNP. Popri západných a severných hradbách vedú cestné komunikácie, na juhu železničná trať.
Prístup
K hradu je možné dostať sa buď pešo alebo autom po ceste, ktorá vedie od námestia k hlavnej bráne, ktorá sa nachádza na severovýchodnom rohu vonkajšieho opevnenia. Pri ceste je aj parkovisko, ďalšie je za hotelom Poľana. Pri zámku je zastávka mestskej hromadnej dopravy Poľana. Okolo celého zámku vedú chodníky, pri ktorých sú osadené lavičky.
Dejiny
Pôvodné sídlo moci sa nachádzalo nad sútokom Slatiny a Hrona na strmom brale v hrade z 12. storočia, dnes známeho ako Pustý hrad. Jeho neprístupnosť však mala za následok, že sa kráľ Ľudovít I. rozhodol postaviť v rokoch 1360 - 1382 hrad nový a to podľa vzoru talianskych mestských kastelov. Zámok bol obnovený na prelome 15. a 16. storočia, keď bol jeho majiteľom J. Thurzo. V roku 1548 sa pristúpilo k renesančnej úprave, keď bolo dobudované ďalšie poschodie, nárožné veže a došlo k posunutiu delového bastiónu. Na vtedajšej prestavbe sa podieľali talianski majstri. Neskoršie stavebné zásahy v podstate nezmenili tvár hradu.
Najzávažnejšia prestavba sa týkala zbarokizovania kaplnky v roku 1784 a obnova dvorany, do ktorej preniesli drevený maľovaný strop z roku 1712. Pamiatková obnova sa uskutočnila v polovici 20. storočia.
Vitráž v Bratislavskom PKO zobrazujúca Zvolenský zámok Za stavbu Zvolenského zámku sa zaslúžil najmä kráľ Ľudovít I. z Anjou, ktorý ho staval ako gotický poľovnícky zámok. Vo svojej podobe bol dokončený v roku 1382, keď sa stal dejiskom zásnub jeho dcéry Márie so Žigmundom Luxemburským. Pri histórii zámku netreba zabúdať ani na Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý sa v 15. storočí stal jedným z najmocnejších vojvodcov v Uhorsku a zámok bol jedným z jeho sídiel od roku 1440 do roku 1462. Zámok často navštevoval aj kráľ Matej Korvín so svojou manželkou Beatrix, ktorá už neskôr ako vdova využívala zámok ako sídlo od roku 1490. Okolo roku 1500 bolo Thurzovcami vystavané vonkajšie opevnenie spolu so štyrmi okrúhlymi baštami a vstupnou bránou a v polovici 16. storočia v dôsledku nátlaku Turkov bolo pristavené ďalšie poschodie so strieľňami a nárožnými arkierovými vežičkami. Okolo roku 1590 bol potom pristavený aj delostrelecký bastion. Zámok prešiel postupne viacerými stavebnými úpravami, pričom tá renesančná mu v podstate zostala dodnes. Pre jeho historické, umelecké a architektonické hodnoty bol v minulosti vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a v 60. rokoch 20. storočia zrekonštruovaný (projekt K. Chudomelka, Stavoprojekt Bratislava, 1964; realizácia 1969). Dnes sa v ňom nachádza Slovenská národná galéria, ktorá tu vystavuje svoje expozície.
